Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

Sima Martausová: Milujem Slovensko a neviem si predstaviť žiť niekde inde

30. apríla 2017 | Blog Na kus reči

Autor:

Rada chodí do Tatier, páčia sa jej ústa od horaliek a gitara s kávou sú na dennom poriadku. Nielen o tom zvykne spievať pesničkárka a herečka Sima Martausová. Ako objavila svoj talent, prečo jej obecenstvo posiela na koncertoch banány a na čo sa môžete od nej tešiť v budúcnosti?

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter

Ako vyzerá bežný deň Simy Martausovej, keď zrovna nehrá v divadle ani nespieva na koncerte?

Keď mám voľný deň, tak sa najradšej venujem turistike a svojim blízkym. Voľný čas využívam tak, že chodím do prírody alebo len tak oddychujem pri kávičke. Okrem toho však obľubujem športy, v zime napríklad lyžujem. Taktiež ma teší občas ísť na koncert a užívať si hudbu obľúbených interpretov. Je príjemné sem-tam ísť na koncert z pozície poslucháča (smiech).

Väčšina slovenskej populácie ťa zrejme pozná skôr po hudobnej stránke. Nie každý však vie, že si aj herečkou. Ako si sa dostala k herectvu?

Z herectva sa venujem konkrétne divadlu, ku ktorému som sa dostala veľmi jednoducho. Na vysokej škole som študovala divadelné umenie a po nej som vyskúšala ísť na konkurz do hry Polooblačno, ktorú vyhlásilo Radošinské naivné divadlo. A uspela som.

V detstve ma však divadlo vôbec nelákalo. Nikdy by som o sebe nepovedala, že raz budem herečkou. V mladosti ma lákalo byť skôr kozmonautkou alebo nejakou výskumníčkou. Až na konci strednej školy som začala objavovať krásu umenia, aj preto som sa potom vydala umeleckým smerom.

Boh mi dal dar skladať vlastné piesne. A jediné, čo robím, je to, že sa s tým darom snažím dobre narábať…

Tvojim študijným smerom bolo teda divadlo.  Počas školy si sa však začala pohrávať s gitarou, spevom a skladaním…

Vždy sa mi páčilo, keď niekto skladal vlastné piesne, a obdivovala som to. Nikdy som však neverila, že by som niečo podobné dokázala ja sama. Jedného dňa som si ale jednoducho kúpila gitaru, kamarát ma naučil zopár akordov a vtedy som zložila svoju prvú pieseň.

Vnímam to tak, že Boh mi dal dar skladať vlastné piesne a jediné, čo robím, je to, že sa s tým darom snažím dobre narábať…

Niektoré tvoje pesničky majú kresťanský motív. Je pre teba viera dôležitá?

To, že som veriaca, ma robí šťastnou. Prežívať vzťah s Bohom má pre mňa veľký význam, aj preto rada skladám gospelové piesne.

Sima so svojimi „piatimi chlapmi“, ktorí zároveň sprevádzajú i slovenskú speváčku Janu Kirschner.

Sima so svojimi „piatimi chlapmi“, ktorí zároveň sprevádzajú i slovenskú speváčku Janu Kirschner.

Koncom minulého roka si s kapelou absolvovala turné k tvojmu novému CD. Ako teraz spätne turné vnímaš?

Bol to krásny čas. Niekedy síce aj náročný, keďže sme veľa cestovali – navyše som si musela zvyknúť spať každý deň na inom mieste. No aj tak to bolo čarovné obdobie. Mohla som byť viac so svojou kapelou a fanúšikmi, viac som mohla spoznať rôzne krásne mestá na Slovensku.

Som veľmi vďačná, že sa turné vydarilo a že sme mohli ľuďom priniesť kúsok našej radosti z hudby. Všade boli ľudia, ktorí nám úprimne fandili a ktorí sa tešili z toho, že sme spolu.

Spomenula si kapelu. O tej si pred časom napísala pieseň 5 chlapov v kapele. Ako sa ti s nimi spolupracuje?

Mám ich veľmi rada! Sú to skvelí hudobníci aj ľudia, ktorí majú krásne srdcia a úžasné talenty. Som vďačná, že so mnou hrajú práve oni.

Máte aj nejaké koncertné zvyky? Počuli sme napríklad, že rada hráš vyzutá…

To áno (smiech). Väčšinou hrávam vyzutá preto, lebo sa tak cítim pohodlne. Pred koncertom mám už len také svoje malé zvyky – urobím si čaj, potom kávu, rozprávam sa s chlapcami a tesne pred nástupom na pódium sa ešte krátko pomodlím.

A čo nejaké úsmevné zážitky z koncertov?

Takých bolo veľa, ale spomínam si na jednu situáciu na poslednom turné, keď mi počas piesne Banánová šupka niekto poslal cez celé hľadisko banán až priamo na pódium (smiech). Alebo ešte veľmi rada spomínam na moment, keď ku mne prišlo malé dievčatko so svojou sestrou a spolu sme si zaspievali.

Život je len jeden a je len môj. Preto ho chcem mať rada a „tancovať s ním“ nielen vtedy, keď bude krásny a ľahký, ale aj vtedy, keď príde niečo ťažké.

Poďme sa trocha venovať tvojmu novému CD, ktorému bolo turné venované. Pieseň Svätojánske mušky si naspievala s Richardom Müllerom. Prečo práve s ním?

Túto pesničku som zložila už dávanejšie, ako pieseň pre svojho budúceho manžela, ak sa raz vydám. A vždy som si predstavovala, že by bola pekná ako duet. S mojim manažérom sme oslovili Richarda Müllera, keďže práve on sa mi páčil najviac svojim prejavom a ľudskosťou. Spýtali sme sa ho, či by to neskúsil. Našťastie sa mu pieseň páčila a išiel do toho. Veľmi sa mi ľúbi, ako ju naspieval, a myslím, že k jeho hlbokému hlasu sa hodí.

Tvrdíš, že napríklad pieseň Balet si zložila preto, aby si sa vedela povzniesť nad tým, keď s tebou život máva. Skutočne ti pomáha takto si zaspievať svoju pieseň?

K vnútornému pokoju mi pomáha hlavne uvedomovať si to, čo v piesni spievam. Život je len jeden a je len môj. Preto ho chcem mať rada a „tancovať s ním“ nielen vtedy, keď bude krásny a ľahký, ale aj vtedy, keď príde niečo ťažké.

Hoci má Sima vlastnú kapelu, niektoré svoje koncerty alebo piesne hráva len sama s gitarou – dowinou.

Ďalšou tvojou obľúbenou tematikou je zrejme Slovensko. Napríklad v pesničke Šťastne nedokonalá spomínaš Tatry a horalky, ďalšia tvoja pieseň sa volá Marína.

Milujem Slovensko, slovenskú prírodu, slovenčinu… Neviem si predstaviť odísť žiť niekam inam. Páči sa mi tu, preto aj rada spievam po slovensky a niekedy aj o Slovensku (smiech).

„Nehrajú ma na Exprese a ktovie, či budú“ je ďalší z veršov jednej pesničky. Pravdou však je, že ťa tam už hrajú. Pociťuješ, že si ťa v slovenskom showbiznise začínajú viac všímať?

Ja to nejako neriešim. Ak ma v nejakom rádiu zahrajú, poteší ma to, ale nie je to môj cieľ. Som rada, že moje pesničky robia ľuďom radosť, a to je pre mňa tým najhlavnejším. Nie je to teraz tak, že by som zrazu nemala čas na nikoho ani na seba a musela sa venovať len hudbe. Všetky udalosti sa podľa mňa dejú tak s mierou.

Moje povolanie má zmysel vtedy, ak nejakým spôsobom pomáha aj ostatným.

V poslednom čase si začala robiť ďalšie aktivity, napríklad spolupracuješ s neziskovými organizáciami…

Rada hrávam na benefičných akciách. Teší ma, že môžem spolupracovať s niektorými neziskovými organizáciami, pretože moje povolanie má zmysel vtedy, ak nejakým spôsobom pomáha aj ostatným.

Sú to napríklad Deťom s rakovinou, Liga za duševné zdravie, Belasý motýľ, Parasport a iné… To všetko sú organizácie, s ktorými rada spolupracujem aj preto, lebo sa s mnohými ľuďmi odtiaľ už osobne poznám a viem, že robia všetko čisto a poctivo.

Piesne si zväčša skladáš sama. Ako taká pieseň u teba vzniká?

Najlepšie sa mi skladá, keď prežijem niečo, čo zostane v mojom srdci, a potom to dokážem pretvoriť do piesne. Preto je za väčšinou mojich piesní osobná skúsenosť. Sú o mojich pocitoch, radostiach, smútkoch, láskach, o prírode alebo aj o jedle (smiech).

Keď skladám, som akoby v bublinke, kde som len ja a hudba. Vždy najprv napíšem text a potom si k nemu vymýšľam hudbu.

Rozmýšľaš nad tým, čo by si rada v budúcnosti dosiahla?

Už teraz som dostala viac, než by som si možno priala. Preto o budúcnosti veľmi nesnívam a skôr sa teším z prítomnosti. No ak by som mala vymenovať niečo, po čom ešte túžim, a nemám, tak sú to včely, ktoré raz veľmi chcem chovať. A, samozrejme, chcem si založiť vlastnú rodinu.

Sima, ďakujeme za rozhovor!

 

Simona Martausová je…

… 29-ročná Považanka, ktorá spieva, hrá na gitare i klavíri, skladá vlastné piesne a venuje sa divadlu. Jeden z prvých úspechov dosiahla na súťaži Gospeltalent 2009, kde vyhrala s piesňou Nádherný Svätý. Odvtedy nahrala už štyri albumy. V roku 2013 získala spolu s kapelou ocenenie Objav roka.

Foto zdroj: Sima Martausová (archív)

O autorovi

Pavlína Chalupková

Pavlína Chalupková

“Pochádza „ze Skalice“, a preto je alergická na každý neskalický trdelník, ktorý vidí. Takých je neúrekom i v Brne, kde študuje žurnalistiku s politológiou. Hoci je do Brna zaľúbená, po škole sa plánuje vrátiť na Slovensko a písať. Rada si vychutná poctivé cappuccino v štýle latte art a objavuje nové kaviarne. Miluje muzikály, zahrá si na gitare či keyboarde, veľa spieva a rozpráva. Dáva veciam mená a je presvedčená o tom, že „všetko je super“. Má rada rovnako i inak šialených ľudí, preto sa poteší každému e-mailu, ktorý môžete poslať napavlina.chalupkova@gmail.com

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať