Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

Zdroj: archív Gabriela Oprendeka

Bratia Oprendekovci: Slovenskí pionieri so ciderom

2. decembra 2016 | Blog Na kus reči

Autor:

Gabriel a Radoslav Oprendekovci. Bratia z Budimíra, neďaleko Košíc. Študenti, ktorí sa pred pár rokmi pustili do výroby cideru. Dnes už obľúbeného jablkového nápoja, ktorý bol v tom čase u nás ešte veľkou neznámou. A že začiatky neboli jednoduché, vám potvrdí zakladateľ Gabriel Oprendek, tvorca už slávneho košického Opre´.

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter

Prvotné snahy vyrobiť cider skončili podľa slov bratov Oprendekovcov katastrofálne. Mamka ich dokonca vyhodila z pivnice, kde robili prvé pokusy. Myšlienke však verili a boli odhodlaní bojovať. A vytvoriť si vlastnú firmu. Výsledok? Dnes dobyli pulty košických či bratislavských „hipsterských“ podnikov a začali expedovať svoje výrobky aj do Dánska, Česka, Rakúska či Japonska.

Po strednej škole si sa vydal študovať marketing do Dánska. Prečo zahraničie a prečo marketing?

Ako mladý som rád hrával futbal. Po strednej priemyselnej škole dopravnej som chcel študovať športový manažment v Brne. Na tú školu ma však neprijali. No dozvedel som sa o možnosti štúdia v Dánsku – išlo o športový manažment, ktorý bol na bakalárskom stupni spojený s marketingom.

Už predtým si však mal nejakú medzinárodnú skúsenosť.

Od šestnástich rokov som pracoval ako čašník v rôznych hoteloch v Grécku. Vždy som chcel vyskúšať niečo nové a nikdy som sa nebál odísť. Na Slovensko však nedám dopustiť, je to moja „malá“ krajina.

Nemal si problém zvyknúť si?

Iná krajina, iná mentalita – no ak pozorne sleduješ okolie, veľmi rýchlo sa prispôsobíš. V Grécku sú ľudia uvoľnení, slobodní.  Naopak, v Dánsku sú jasne nastavené pravidlá, ktoré musíš dodržiavať. V Dánsku je dobrý školský systém, no jeho mantinely sú prísne. V uliciach si tiež nemôžeš robiť čo chceš, tam si ľudia nedovolia prejsť cez priechod na červenú či zapáliť si na autobusovej zástavke.

Bolo to zahraničie, kde si objavil cider?

Ak si dobre spomínam, bolo to na Rodose v Grécku. Mal som vtedy 18 rokov a vôbec som netušil, o čo ide. Môj prvý vlastný názov pre cider bol „vínové pivo“. No nenechajte sa pomýliť. Cider nie je ani pivo, ani víno – je to niečo medzi nimi. Pravý cider je totiž vyrobený zo 100-percentnej jablkovej šťavy, ktorá je skvasená a tým sa cider stáva alkoholickým produktom. Následne som ho ochutnal aj v Dánsku či vo Veľkej Británii.

Poďme k podnikaniu. Ako si sa k nemu dostal? Ochutnal si cider a bolo rozhodnuté?

Keďže som domov cestoval dosť často, raz som so sebou priniesol aj tento nápoj a dal som ho ochutnať bratovi. Samozrejme, že mu zachutil. No tvrdil mi, že už niečo podobné pil od suseda z dediny.

„Povedali sme si, že vyrobiť skvasenú šťavu nemôže byť predsa také ťažké! Konkurenciu sme vtedy ešte na Slovensku nemali.“

Tam sa začala výroba?

Skôr myšlienka. Môj brat Radoslav jedného dňa pri večeri zavelil: „Poďme si cider vyrábať sami!“. Pobavil som sa na tom. Ale potom sme si tú myšlienku nechali prejsť hlavou a nakoniec sme sa rozhodli, že do toho predsa len pôjdeme. Povedali sme si, že vyrobiť skvasenú šťavu nemôže byť až také ťažké! Konkurenciu sme vtedy ešte na Slovensku nemali.

Stánok Opre´ Cider na košickom trhu vo vlastnoručne vyrobenom stánku. Zdroj: archív Opre´ CiderStánok Opre´ Cider na košickom trhu vo vlastnoručne vyrobenom stánku. Zdroj: archív Opre´ Cider

Aké boli začiatky?

Ja, ako študent marketingu, a brat, ako biológ a technológ, sme o firme a o podnikaní nevedeli nič. Vedeli sme len, že relatívne by brat dokázal cider vyrobiť a ja ho zas predať. Pustili sme sa do toho ešte počas môjho bakalárskeho stupňa štúdia. Ja som vypracoval počas školy náš podnikateľský plán a brat doma v pivnici lisoval jablká a kvasil. Postupovali sme krok po kroku – tak, ako som bol naučený zo školy.

Aká bola prvá dávka vlastného cideru?

Zlá (smiech)! Predstav si, že sme zobrali jablká z našich domácich jabloní a pomleli sme ich na úplne starom mixéri. Vznikla nám kaša, ktorú sme vylisovali a získali sme tak jablkovú šťavu. Do nej sme pridali kvasinky a nechali to kvasiť. V tom čase sme ani nevedeli merať hladinu cukru alebo odhadnúť správny čas na celý proces výroby. Učili sme sa na kolene. Prvá ani druhá dávka nebola dobrá. Vieš, na výslednom produkte totiž veľa prejaví počiatočný stav šťavy – ak nie je dobrá, ani cider nie je bohviečo.

Dobre, ako ste sa teda vypracovali tam, kde ste teraz?

Šťavu sme si zakúpili a o výrobe sme si naštudovali koľko sa len dalo. Mali sme chuť urobiť niečo pre seba a pre naše spoločné rodinné podnikanie. Naším cieľom už vtedy bolo vybudovať vlastnú rodinnú firmu.

Na výrobe sme spočiatku šetrili. Vyrobili sme zopár kusov a počkali sme na feedback. Vyrobili sme ďalšiu dávku a takto sme to zopakovali asi tri alebo štyrikrát. Po čase sme vyrobili svojich prvých šesťsto litrov. Bolo zaujímavé ich naplniť do fliaš a pozerať sa na to množstvo cidera vlastnej výroby. No vedeli sme, že sme na dobrej ceste.

„Ľudia chcú kvalitný nápoj bez zbytočnej chémie. S bratom sme si už na začiatku povedali, že cider chceme vyrábať iba z jablkovej šťavy bez pridania chémie a iných cukrov.“

A odozva?

Dobrá, ale aj zlá. Cider začal po prvom mesiaci vo fľaši kvasiť. Vrátili sme sa na začiatok a hľadali riešenia. Jedno sme našli v chémii a jedno v pasterizácii. Pre stabilizáciu produktu sme sa rozhodli do jednej fľaše dať siričitany a druhú fľašu pasterizovať. A sledovali sme, čo sa stane. Po pár týždňoch cider so siričitanmi kvasil ďalej a druhá fľaša bola pekne stabilná. Vtedy sme sa rozhodli náš cider pasterizovať a nepridávať zbytočné siričitany.

Ľudia chcú kvalitný nápoj bez zbytočnej chémie. S bratom sme si už na začiatku povedali, že chceme cider vyrábať iba z jablkovej šťavy bez pridania chémie a iných cukrov. Tak vznikla aj filozofia firmy, 100-percentné jablko bez chémie a cukru.

Opre´ Cider – pravý jablkový cider, jeden z prvých na Slovensku. Zdroj: archív Opre´ Cider

Opre´ Cider – pravý jablkový cider, jeden z prvých na Slovensku. Zdroj: archív Opre´ Cider

Neboli pre vás spočiatku problémom financie?

Začiatky sme financovali z vlastných zdrojov. V tom čase sme od rodičov nemali žiadnu podporu. Otec sa nás pýtal, že kto si už len kúpi „džúsik“ za dve eurá? Keď  však rodičia videli, že sme si prenajali priestory a že to s výrobou myslíme vážne, začali nám pomáhať.

S bratom sme sa nezastavili a bojovali sme. Postupne. Etikety sme lepili ručne, no potom brat vymyslel ručnú etiketovačku, plničku, vyplachovačku alebo pasterizátor. Všetky tieto stroje stoja rádovo tisíce eur, ale my si ich vieme zostrojiť sami omnoho lacnejšie. Naše heslo je: Ak vieme, urobíme si to sami (smiech).

Verili ste si od začiatku?

Ak si neveríš, tak nemôžeš napredovať a budovať. Teraz nehovorme len o podnikaní, ale aj o vlastnej osobnosti. Mnohí mladí ľudia si neveria. My sme zložili depozit, prenajali priestory, zakúpili stroje a pritom sme ešte nemali receptúru na výrobu. Verili sme si, že produkt vieme vyrobiť a že ho dokážeme predať.

Veriť si je dobré, ale nebáli ste sa zlyhania? Bolo to predsa len dosť riskantné…

V živote nedosiahneš nič bez toho, aby si niečo skúsil. Buď to vyjde, alebo nie. Do podnikania sme vložili svoje financie, financie našich rodičov a tiež sme si obaja zobrali študentskú pôžičku. Celkovo sme mali asi desaťtisíc eur.

Riziko je tu vždy, no musel som to skúsiť a pustiť sa do toho. Ak by sme zlyhali, tak by sme mali aspoň skúsenosti na to, aby sme to nabudúce nezbabrali (úsmev). A áno, samozrejme, aj tak sme urobili mnoho chýb, no veľmi sme sa z nich poučili. Hlavnou výzvou bolo pre nás najmä to, ako na náš cider zareaguje trh.

„Naša „cieľovka“ síce ochutnala cider od konkurencie, ale vrátila sa späť k tomu od nás. Vidí náš potenciál a aj napriek cene si váži kvalitu, ktorú ponúkame.“

A ako zareagoval?

Vyrobili sme jeden z prvých ciderov na Slovensku. Bola to pre nás výzva. Naším prvým cieľom bolo zvýšiť povedomie o tomto nápoji a museli sme ukázať, že ho vôbec vieme dobre vyrobiť. Potrebovali sme o sebe povedať, že na Slovensku sme pionieri so ciderom.

Čiže ste vyrobili svoj prvý cider. A potom?
A potom sme ho ponúkli trhu. Košice nie sú veľké, podniky nás spočiatku odmietali. Pretože nikto neveril, že môže byť chuťovo dobrý. No dopracovali sme sa ku košickému distribútorovi, ktorý si nás zobral pod svoje „krídla“ a ktorý vedel, čo je cider. Veľmi nám pomohla silná sieť kontaktov.

Aktuálne je možné váš cider zakúpiť aj v bratislavských podnikoch. Kedy ste expandovali?

Chcelo to čas a výdrž. Bratislava bola pre nás výzva – tak ako celá firma, ale pozri, uchytili sme sa. Bratislava je iná, ako Košice. Tam je skoro každý druhý návštevník turista z krajiny, v ktorej je cider omnoho viac známy nápoj, než na Slovensku. Ale dovolím si tvrdiť, že expandovať podnik sa nám podarilo najmä vďaka našej starostlivosti.

Autentické a ručne vyrábané domáce debničky na prenos Opre´. Zdroj: archív Opre´ CiderAutentické a ručne vyrábané domáce debničky na prenos Opre´. Zdroj: archív Opre´ Cider

Ako to myslíš?

Mnohokrát som podnik osobne navštívil, zoznámil som sa s prevádzkarom či s manažérom a predstavil som mu produkt a filozofiu firmy. Veľmi to pomohlo. Budovať si kontakty v podniku je veľmi dôležité. Ak firma ponúkne úsilie a ochotu, tak sa mu podnik odvďačí a vráti sa mu to späť na číslach predaja.

Po čase však prišla konkurencia od istej korporácie. Ako ste na to zareagovali?

Vedeli sme o nich vopred. Dalo sa to predpokladať poklesom predaja ich „piva“, a tak museli výrobné kapacity nejako vyťažiť a začali vyrábať cider. Náš produkt bol už od začiatku tak nastavený, aby sme sa odlíšili od konkurencie. V tom čase bol už náš produkt zabehnutý, dostupný v širokej sieti podnikov a bol iný od ostatných.

A v čom bol iný?

Dôležitá bola naša autentickosť výroby, identita a vzhľad. Náš cider nebolo dostať v podniku, kde sa čapuje pivo vyrábané na tisíce litrov. Naopak, vedel si ho zakúpiť skôr v „hipsterskom“ podniku – v takom, kde si zákazník kúpi aj limonádu s čerstvou mätou a pomarančom za tri eurá. Myslíš, že by si takýto zákazník kúpil cider, ktorý je presladený, obsahuje len zlomok jabĺk a éčkami sa to v ňom hemží jedna radosť? Ja si myslím, že nie.

Ale nemôžeme povedať, že sa vašej konkurencii darí zle.

Na trhu je veľa typov ľudí. Zákazníci, ktorí pozerajú na cenu a zákazníci, ktorí dávajú prednosť kvalite. Potom je tu cieľová skupina, ktorá vyhľadáva podniky na vyššej úrovni, kde je kvalita služieb úplne iná. A nakoniec je tu aj skupina zahraničných turistov, ktorí vyhľadávajú tieto služby a produkty. Naša „cieľovka“ síce ochutnala cider od konkurencie, ale vrátila sa späť k tomu od nás. Vidí náš potenciál a aj napriek cene si váži kvalitu, ktorú ponúkame.

Bratia Gabriel (vľavo) a Radoslav (vpravo) Oprendekovci. Na snímke na košickom trhu. Zdroj: archív Opre´ CiderBratia Gabriel (vľavo) a Radoslav (vpravo) Oprendekovci. Na snímke na košickom trhu. Zdroj: archív Opre´ Cider

Napriek tomu, že ste boli medzi prvými na trhu, aj vám bolo zrejme jasné, že zákazník nebude donekonečna piť to isté. Preto ste vytvorili nový druh cideru?

Zákazníkov sme stretávali v podnikoch, na trhoch či na festivaloch. Pýtali sme sa ich a hľadali riešenie, ako im priniesť ešte niečo lepšie. Niečo, čo na Slovensku zatiaľ vôbec nie je. Vytvorili sme preto prvý chmelený cider „Hoppy“. Nebolo to jednoduché, ale potrebovali sme sa odlíšiť. Veľmi nám to pomohlo. Chmeľ zabezpečil úplne inú chuť výrobku, ale je to hneď o niečom inom aj z marketingového hľadiska. Do predaja vstúpilo viac mužov, keďže chmeľ im pripomínal pivnú chuť.

Budete sa rozrastať aj na zahraničné trhy?

Plánujeme to a tvoríme sieť kontaktov v zahraničí, kde by sme vedeli expandovať. Poslali sme cider do Dánska, kde vznikol prvý bod nášho podnikania, podarilo sa nám nadviazať kontakt aj v Japonsku, kde sme odoslali už zopár krabic. Tvoríme sieť aj v Rakúsku a v Českej republike. Všetko chce však čas a vytrvalosť.

Na Slovensku sa ti spolu s bratom podarilo rozbehnúť úspešný podnik. Keď sa na to pozrieš spätne, aký je tvoj názor na podnikanie na Slovensku?

Pri tvorbe biznis plánu v Dánsku mi veľa ľudí povedalo, že to u nás jednoducho nepôjde. Že Slovensko je hrozná krajina. Báli sme sa hygienickej kontroly, ktorá nájde aj to, čo tam nie je. Strach šiel aj od daniarov a ich poplatkov. Podpora podnikateľskej sféry, ktorá tvorí na Slovensku viac než päťdesiat percent zamestnanosti, je slabá. Na druhú stranu, vždy je lepšia, ako v zahraničí. Našťastie sa mnoho z toho nepotvrdilo a podnikateľské prostredie nie je také hrozné, ako by si človek myslel.

Prinesiete na trh v blízkej dobe niečo nové?

Naposledy sme priniesli na trh hruškový Perry. Je to taká hrušková verzia cideru, ale volá sa to Perry. Perry sa vyrába kvasením 100% hruškovej šťavy. Na jeho výrobu sme teda použili 100% hruškovú šťavu. Ak by sme zmiešali jablkovú šťavu s hruškovou, tak by sa to už volalo hruškový cider. Výsledkom je ľahký a osviežujúci hruškový nápoj na letné chvíle. V budúcnosti by sme sa chceli rozrásť a vytvoriť jednu úžasnú rodinnú firmu, kde budú všetci šťastní.

img_9079-kopie

Gabriel Oprendek je …

… jeden zo spoluzakladateľov rodinnej firmy Opre´ Cider, ktorá vyrába vôbec jeden z prvých ciderov na Slovensku. Gabriel sa vo firme stará o celý marketing a predaj. Spolu s bratom Radoslavom chcú o pár rokov vytvoriť rodinnú firmu, na ktorú budú právom hrdí.

O autorovi

Matúš Sedlák

Matúš Sedlák

Pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Jeho srdcovou záležitosťou je káva, o ktorej výrobu sa aktívne zaujíma. Okrem nej sa venuje marketingu, foteniu, event managementu a rád spoznáva nových ľudí. Je mladý skaut a nádejný podnikateľ. Práve o biznise najčastejšie píše. Máte dobrý tip? Tak nech je adresátom vášho mailu: matus.sedlak@wopss.sk

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať