Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

Kolégium Antona Neuwirtha: Štúdium, v ktorom sa spája srdce s rozumom

25. marca 2017 | Blog Na kus reči

Autor:

Učia mladých nielen si pamätať, ale aj rozumieť. Nepoznať iba teóriu filozofie, ale vedieť sa podľa nej v živote rozhodovať. A ešte niečo navyše – nájsť svoje poslanie. A činiť dobro. „Možno to pre nejakého akademika z katedry znie smiešne. No minimum, čo chceme dosiahnuť, je ukázať študentom, čo všetko nevedia,“ prezrádza so smiechom zakladateľ Kolégia Antona Neuwirtha Martin Luterán. Na otázky o hodnotách, morálke, šťastí, ale aj o viere odpovedala spolu s ním aj absolventka kolégia Mirka Duranková.

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
Prečo sa na Slovensku podľa vás oplatí žiť a pracovať?

Martin: Pohodlnejší život možno môžu mať mladí ľudia v niektorých krajinách v zahraničí, ale taký život určite nebude zmysluplnejší.

Mirka: Na východe máme také porekladlo: „Nič, bo šicko porobeno“. Zjavne na Slovensku ešte nie je „šicko porobeno“. Je tu priestor na veľmi veľa práce, je tu mnoho oblastí, ktoré treba zlepšovať. Smutné je, že ľudia radšej odídu preč napríklad na misie do rôznych krajín, ale nerobia misie vo vlastnom okolí. Pritom na Slovensku je stále množstvo príležitostí.

Každý si môže vyhrnúť rukávy a „makať“. Na Slovensku žije veľa dobrých ľudí, ktorí robia veľmi dobré projekty. Priam by som povedala, že tie projekty vznikajú ako huby po daždi.

Jedným z takýchto projektov je aj  Kolégium Antona Neuwirtha, v ktorom obaja pôsobíte. Čo je jeho cieľom?

Martin: Je to inštitúcia, ktorá chce pomôcť mladým ľuďom, aby sa vzdelávali tak, ako sa má vzdelávať. Nie memorovať, ale učiť sa myslieť. Nečítať skriptá, ale texty veľkých mysliteľov. Nie byť skúšaný z toho, čo som si zapamätal, ale z toho, ako viem rozmýšľať a spájať fakty. A zároveň nesústrediť sa len na hlavu, ale aj na srdce.

Čiže je pre nás dôležitý život v komunite s inými ľuďmi, formácia v cnostiach. To všetko spájame, kolégium sa pozerá na človeka integrálne. Mladého človeka vidí ako osobu, ktorej chce pomôcť stať sa osobnosťou.

 Kolégium spája abstraktné s konkrétnym, a to vo viacerých oblastiach. Zdroj: Michal Lukáč/wopss.sk


Kolégium spája abstraktné s konkrétnym, a to vo viacerých oblastiach. Zdroj: Michal Lukáč/wopss.sk

Aké kurzy ponúkate študentom?

Martin: Ako dvojročný program teraz ponúkame šesť kurzov: Kurz morálnej filozofie, politickej filozofie, histórie, slovenskej modernej histórie, teológie a umenia a kurz kresťanstvo a kultúra. Kresťanstvo a kultúra je kurz, ktorý sa pozerá na kresťanských mysliteľov a ich reflexiu kultúry, v ktorej žijú. Napríklad čítame Augustína a jeho Vyznania alebo Guardiniho spis Koniec novoveku.

Zároveň u nás vzniká nové podhubie pre to, aby študenti vytvárali vlastné zmysluplné projekty a navzájom sa povzbudzovali. Nemá to byť nejaký „wellness klub“ pre seba, ale program je vytváraný tak, aby inšpiroval mladých k postoju: „Chcem niečo dať.“

Mám Slovensko rád a chcem tejto krajine pomôcť. Toto je moja cesta.

Kto bol Anton Neuwirth, po ktorom je kolégium pomenované?

Martin: Doktor Neuwirth bol jedným z ľudí, za ktorým som išiel s otázkou, či niečo zakladať. A on hneď začal premýšľať, ako to spraviť. Ako osemdesiatročný človek si veľmi dobre uvedomoval, že sa treba venovať mladým ľuďom, ktorí sú budúcnosťou tejto krajiny.

Pre mňa to bolo veľmi silné životné stretnutie. Spoznal som človeka v zrelom veku, múdreho starca, ktorý mi dával pocítiť, že som dôležitý. Dôležitý bol vzťah s ním. Láska, dotyk s niečím väčším. Je to človek, ktorý dokázal prežiť šesť rokov vo väzení a nezblázniť sa z toho, hoci mal ženu so štyrmi deťmi. Predstavuje úžasný zdroj inšpirácie aj pre dnešného mladého človeka. Jeden z dôvodov, prečo existuje kolégium, je prispieť k tomu, aby takých ľudí, ako Neuwirth, bolo viac.

Mirka Duranková (vpravo) a Martin Luterán (v strede) priamo v Kolégiu odpovedajú na naše otázky. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Mirka Duranková (vpravo) a Martin Luterán (v strede) priamo v Kolégiu odpovedajú na naše otázky. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Aký je vlastne príbeh kolégia?

Martin: Ako frustrovaný študent právnickej fakulty som zažil jeden štvormesačný program v Amerike. Bolo to vo Washingtone v septembri 2001, keď padali dvojičky. Práve tento program bol pre mňa prvým silným impulzom vytvoriť čosi podobne motivačné na Slovensku. A tak vzniklo Spoločenstvo Ladislava Hanusa. Po piatich rokoch som začal snívať o niečom ďalšom. Dostal som nápad, že založíme Kolégium Antona Neuwirtha.

Dal som dokopy skupinu priateľov, začali sme zbierať peniaze a 21. septembra 2009 sme presne na piate výročie smrti doktora Neuwirtha otvorili prvý ročník kolégia. Ako živý pamätník tejto veľkej osobnosti slovenských moderných dejín a tiež ako inštitúciu, ktorá je mojim naplneným snom, ale aj naplneným snom doktora Neuwirtha a mnohých ďalších ľudí, ktorí so mnou na založení spolupracovali.

Každý z nás je filozof. Nemôžeme sa rozhodnúť, či ním budeme, alebo nebudeme. Môžeme sa iba rozhodnúť, či budeme dobrými, alebo zlými filozofmi.

Nechcel si radšej zostať v zahraničí?

Martin: Síce som päť rokov študoval v Anglicku, ale nikdy som nerozmýšľal nad tým, že tam ostanem. Vždy som sa chcel vrátiť na Slovensko. Mám Slovensko rád a chcem tejto krajine pomôcť. Toto je moja cesta.

Čo je najdôležitejšie vo vzťahu k mladým ľuďom?

Mirka: Mať ich rád. Je dôležité nielen ich skúšať, dávať im čítať texty a pravidlá, ale ľudia, ktorí sa im venujú, musia podľa týchto pravidiel žiť. Lebo inak to nie je autentické a študenti to učenie poriadne neprijmú.

To znamená, že aj oni sami musia vidieť, že žijeme podľa toho, čo im hovoríme. Či už je to život v rodine, alebo správanie sa k iným ľuďom a k sebe v tíme a medzi kolegami. Základom je úcta človeka k človeku.

Mladým ľuďom často chýba pocit dôležitosť. Pocit, že ich má niekto rád. Aj o to sa v kolégiu snažia. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Mladým ľuďom často chýba pocit dôležitosť. Pocit, že ich má niekto rád. Aj o to sa v kolégiu snažia. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Zdôrazňujete vzťah medzi autoritami, učiteľmi a študentmi.

Martin: Model vzťahu je určite kľúčový. Je veľmi veľa praktických vecí, ktoré podľa mňa v našom vzdelávacom systéme chýbajú a ktoré kolégium nahrádza. Nehovoriac o tom, že máme celý leadership program, kde sa učíme verejne prezentovať, manažovať si čas.

Študenti hľadajú svoje životné poslanie. Každý má mentora, staršieho človeka, s ktorým sa pravidelne stretávajú. Čiže je to opäť príklad, že sa snažíme dať mladému človeku stimul na rast z každej strany.

Moderná filozofia často ostáva uzamknutá v knižkách. Naopak starovekí filozofi, ako Sokrates či Platón, ňou žili. Čo sa s tým dá spraviť?

Martin: Každý z nás je filozof. Nemôžeme sa rozhodnúť, či ním budeme, alebo nebudeme. Môžeme sa len rozhodnúť, či budeme dobrými, alebo zlými filozofmi. Naším študentom pomáhame byť dobrými filozofmi. Čiže robiť v živote dobré rozhodnutia. Podľa mňa je smutné, že sa filozofia schovala na katedry filozofie, a tak sa odtrhla od života – rozumie jej len veľmi elitný klub zasvätených. Ale pritom každý jeden z nás robí každý deň veľa rozhodnutí, ktoré majú filozofický podtón.

Možno pre nejakého akademika z katedry môže vyzerať to, čo sa tu deje, smiešne. Nedá sa čakať, že za dva roky v predmetoch dosiahneme hĺbku a presnosť niekoho, kto sa rovnakej téme venuje akademicky dlhé roky. To sa nedá. Ale chceme mladých ľudí „naštartovať“ k poctivému poznávaniu, rozmýšľaniu. Minimum, čo chceme v Kolégiu dosiahnuť, je ukázať študentom, čo všetko nevedia. Znie to tak negatívne, ale uvedomiť si vlastnú obmedzenosť je veľká vec (smiech).

Čo môže predstavovať tie dobré rozhodnutia?

Mirka: Je fascinujúce, že väčšina študentov sa odrazu pýta samých seba, či študujú to, čo naozaj chcú. A či zvolená cesta je pravdivou a správnou v ich živote. Mnohí z nich aj menia odbory a vydajú sa inou cestou. Lebo keď idú na dno seba samého a pýtajú sa dôležité otázky, prichádzajú na to, že pravda o nich samých je niekde úplne inde. Toto celé je pre nich veľmi oslobodzujúce.

Kolégium učí študentov čítať najmä pôvodné texty. Na snímke sú niektoré z nich. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

V programe máte aj predmet o kresťanstve. Je kresťanského vierovyznania aj väčšina vašich študentov? 

Martin: Je pravda, že väčšinou sú to kresťania, ale nájdeme medzi nimi aj výnimky. Chodili k nám študenti, ktorí neboli praktizujúci kresťania, ale skôr hľadajúci ľudia. V zásade sme otvorení hocikomu, kto má záujem pracovať na sebe a uvedomuje si aj dôležitosť transcendentálneho rozvoja. Síce to, že sme kresťania, je kľúčovým momentom, ale 90 percent každodenného života v kolégiu je takého, aký by mohol byť v každej inej vzdelávacej inštitúcii. Náš model vzdelávania je podobný, ako v Oxforde.

Prečo je pre vás osobne dôležitý duchovný aspekt v živote?

Martin: Lebo Boh je príčinou všetkých vecí, a keď si človek uvedomí jeho existenciu, získa v živote smer.  Ak je to pravda, ak žijeme vo svete, ktorý stvorila nejaká dobrá bytosť, tak vzťahovať sa k nej a hľadať ju je kľúčovou životnou otázkou. Potom nič nie je dôležitejšie.

Pretože poznať túto autoritu, toho, kto nás stvoril, miluje nás a neustále nás tvorí a pretvára, je akoby základný predpoklad čohokoľvek zmysluplného v živote. Odrazový mostík.

Krásny interiér kaštieľa v Ivanke pri Dunaji, ktorý kolégiu prenajímajú jezuiti. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Krásny interiér kaštieľa v Ivanke pri Dunaji, ktorý kolégiu prenajímajú jezuiti. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Čo podľa vás môžu kresťanské organizácie spoločnosti ponúknuť?

Martin: Každý v niečo verí. Aj neveriaci ľudia a ateisti tiež vo svojom živote vychádzajú z nejakých nedokázaných predpokladov a hypotéz, z nejakej formy viery. Pre pochopenie toho, kto sme a ako sme sa dostali tam, kde sme, je kresťanstvo kľúčovým hráčom. Dnešný človek stále túži po láske a hľadá ju na rôznych miestach. Kresťanstvo ponúka skutočnú lásku, každému osobne, ale aj celej spoločnosti. Spoločnosť, ktorá by žila naozaj autenticky svoje kresťanstvo, by bola spoločnosť šťastnejších ľudí.

Nehovoriac o charite a o celej myšlienke morálneho života. Keď spoločnosť nebude viesť  mladú generáciu k tomu, že má zmysel žiť dobrý život, tak sa stane spoločnosťou vlkov, kde sa ľudia navzájom budú neznášať a bude potrebný štát, aby všetko držal na uzde.

Mirka: Dobre je to prepojiť napríklad aj s ekonomickou sférou. Aj pre samotný štát je dobré, aby v ňom bolo kresťanstvo prítomné. Možno ak sa človek pozrie na všetky inštitúcie, ktoré na Slovensku pracujú s mládežou, s deťmi, starajú sa o chorých, starých ľudí – či už sú to  rehoľníci, kňazi alebo laici – zistí, že je to pre štát nezaplatiteľná služba. A robia to buď zadarmo, alebo za úplne smiešne peniaze.

Pohľad na kaštieľ v Ivanke pri Dunaji, kde Kolégium sídli. V popredí je jeho zakladateľ Martin Luterán. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Pohľad na kaštieľ v Ivanke pri Dunaji, kde Kolégium sídli. V popredí je jeho zakladateľ Martin Luterán. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Aký má dnes zmysel morálka?

Martin: Spoločnosť bez morálky je iba banda zlodejov. Morálka je cesta k plnohodnotnému životu prežitému naplno. Každý z nás, či si to uvedomuje, alebo nie, chce byť šťastný. Žiť život naplno, plne sa sebarealizovať. Morálka je nasmerovanie sa k plnohodnosti života. Práve k tomu povzbudzujeme aj našich študentov. Aby hľadali cieľ a zmysel života.

Sme radi, že naše dielo nie je závislé od štátu ani od žiadnych európskych fondov, ale je závislé od veľkého množstva individuálnych darcov.

Hovoríš o šťastí. Čo pre teba znamená?

Martin: Všetci chceme byť šťastní. Šťastie, ako ho chápem ja, nie je iba to, že sa dobre cítim. Šťastie je, že dobro aj konám. Že robím to, čo ma robí lepším človekom a čo ma napĺňa. To nie je triviálna vec.

Ako sa Vám darí finančne?  Kto vám pomáha financovať prenájom areálu či výučbu študentov?

Martin: Sám Najvyšší (smiech). Veríme, že toto dielo nie je len naše dielo, ide o niečo, čo nás presahuje. Sme radi, že naše dielo nie je závislé od štátu ani od žiadnych európskych fondov, ale je závislé od veľkého množstva individuálnych darcov, ktorí veria našej vízii a podporujú ju prostredníctvom finančných darov. Okrem toho fungujeme v prenajatých priestoroch od Spoločnosti Ježišovej, čiže jezuitov, ktorý nám ich za veľmi štedrých podmienok poskytujú.

Kto je Martin Luterán…

… študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, neskôr na Oxforde, kde získal aj doktorát z právnej filozofie. Založil Spoločenstvo Ladislava Hanusa (SLH), ktoré vzdeláva mladých ľudí v oblasti filozofie. V súčasnosti pôsobí ako rektor kolégia Antona Neuwirtha, je ženatý a má jedno dieťa.

 

Kto je Mirka Duranková…

… vyštudovala ekonómiu, pôsobila v organizácii AIESEC aj Manageria (Nexteria) ako líderka študentského organizačného tímu. Pôsobila v tíme The Spot, kde sa venovala startupovým témam a podpore podnikania na Slovensku. Je absolventkou druhého ročníka Kolégia Antona Neuwirtha a aktuálne jeho riaditeľkou.

Zdroj foto: Michal Lukáč/wopss.sk + archív M.L. a M.D.

O autorovi

Lucia Petrovičová

Lucia Petrovičová

Väčšinu času žije v Bratislave, odkiaľ rada podniká výlety do rôznych častí nášho zemského vesmíru. V poslednom čase sa zaujíma o Ukrajinu, o ktorej píše dizertačnú prácu. Je čerstvo vydatá, zaujímajú ju rôzne kultúry, náboženstvá, vegetariánska kuchyňa a tradičná kultúra v akejkoľvek podobe. Teší sa zo spoločnosti dobrých ľudí a prítomnosti zaujímavých ideí. Ak o nejakých viete, píšte na vavrova.lucia1@gmail.com

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať