Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

Michal Truban: Rýchlejšie, lepšie, viac

27. decembra 2016 | Blog Na kus reči

Autor:

Firmu založil ešte ako stredoškolák – nemal ani osemnásť. Počas vysokej školy ho už živila, pracoval na nej po večeroch z internátu. Dnes je jedným z najúspešnejších slovenských podnikateľov a so svojou webhostingovou spoločnosťou sa stal jednotkou na Slovensku. Okrem podnikania pomáha aj začínajúcim start-upistom, chodí prednášať na rôzne konferencie a snaží sa posúvať ďalej tých, v ktorých vidí potenciál.

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter

Predstavujeme vám Michala Trubana – úspešného podnikateľa, vášnivého športovca a predovšetkým –  inšpiratívneho človeka. Prečítajte si, ako sa píše príbeh spoločnosti WebSupport.

Oficiálna stránka WebSupport-u, určite neprehliadnite ani facebook 

Mnoho chlapcov sníva o kariére hasiča alebo policajta. Bolo tvojim snom stať sa podnikateľom už odmalička?

Určite. Podnikateľského ducha som v sebe objavil už na základnej škole. So spolužiakmi sme predávali ostatným deťom hračky. Potom sa však na to prišlo a mama ma doma zbila (smiech). Ale nie, vážne. Vždy som mal k obchodovaniu blízko, mama vlastnila potraviny. Mal som teda podnikateľské skúsenosti z prvej ruky.

WebSupport si založil ešte počas strednej školy. Nebol si teda klasickým typom stredoškoláka, ktorý sa potĺka po vonku.

Nebol (smiech). Mal som rád počítače, neustále som s nimi niečo vymýšľal. Žiadneho „bifľoša“ si ale nepredstavujte. Možno na základnej, no potom ma to prešlo (smiech). Nebol som stále iba zatvorený doma, jasné, že som si počas strednej užíval. S kamarátmi sme sem-tam chodili von, aj keď sa musím priznať, nikdy som nebol diskotékový typ.

Väčšina mladých ale nepremýšľa nad vlastnou firmou. Ako vznikol nápad založiť WebSupport?

Počas strednej školy som sa od internetu takmer neodtrhol (smiech). A chcel som vlastný server. Tak sme sa s chalanmi rozhodli, že si jeden kúpime a budeme tam prenajímať miesto. Ale boli sme mladí, mali sme ešte málo potenciálnych klientov – kamarátov, nikto by nám za takéto niečo neplatil. Povedali sme si: skúsme vymyslieť niečo, čo budeme môcť ďalej predávať. A napadol nám webhosting. Začali sme to pomaly rozbiehať, ľuďom sa to páčilo a začali u nás nakupovať. Našťastie!

dsc9602

Nespôsobovalo ti to, že si bol tak mladý, nejaké problémy pri podnikaní?

Problémy ani nie, ale skôr vtipné príhody. Keď som zakladal WebSupport, nemal som ešte ani osemnásť. Firma bola preto písaná na maminu živnosť. Vtedy sme sa ešte volali Magdaléna Trubanová – Websuport (smiech). Až neskôr sme zistili, že v slove „support“ sa píšu dve p (smiech). A číslo na helpdesk sme dali ku nám domov. Niekedy dokonca zdvihla telefón moja starká, a to, že mi niekto volal som sa dozvedel, až keď som sa vrátil zo školy (smiech). To sú presne tie začiatočnícke chyby, ktoré ale vôbec nevadia. Bola úplne iná doba a klientov sme dokázali spočítať na prstoch dvoch rúk, bolo to teda v poriadku.

Ako sa k tvojmu podnikaniu stavali učitelia a spolužiaci?

Nespomínam si, že by to ktokoľvek počas mojej strednej školy riešil. Naopak, po prvom ročníku vysokej školy ma už firma živila. Vtedy boli však učitelia akoby hákliví na to, keď niekto pracoval popri škole v nejakej firme, prípadne riadil vlastnú.

Ako ti pomohla v podnikateľských zámeroch vysoká škola?

No, ja som vyštudoval FEI-ku (Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave, pozn. red.). Škole som však, úprimne povedané, veľa nedával. Nemyslím to v zlom, no informatika v štýle, akým ju vtedy učili, bola skutočne pozadu oproti tej, ktorá už v tom období fungovala v iných krajinách. Pre mnohých ľudí preto predstavovala vysoká škola sklamanie. Ja som aktívne programoval už počas strednej školy, počas vysokej som sa teda skôr venoval vlastným projektom a vlastnej firme, než aby som strávil veľa času prípravami na vyučovanie. Akosi som na školu zanevrel a už si ma spätne v priebehu môjho štúdia nezískala.

Dokončil som ju, no nebavila ma. Tiež nám počas výšky chýbal akýsi mentor, človek, ktorý by nás nasmeroval. Ktorý by nám radil, ukazoval nám svetové trendy a posúval nás tak dopredu. To je asi najväčšia chyba, akú badám na našich vysokých školách. Sú tam šikovní ľudia, no profesori sú čisto iba akademici a chýba im akoby manažérsky duch. Nerozvíjajú talenty, ktoré majú a ani len ich nerozoznajú. Týmto je môj pohľad na slovenské školstvo a spôsob výučby informačných technológií značne skreslený. Neviem, akým spôsobom prebieha výučba v súčasnosti, už som zo školy vonku pár rokov, no v tom období to bolo naozaj slabé.

Pokiaľ ide človek za svojimi snami a robí to, čo ho baví, tak nie je o čom premýšľať. Treba ísť do toho. Naplno.

Myslíš, že by sa tvoja firma rozbehla omnoho rýchlejšie a rozrástla oveľa skôr, ak by si mal počas školy podobný mentoring?

Rozhodne. Vysokú školu radím medzi temnejšie obdobia našej firmy. Venovali sme sa jej, no nie naplno. Užívali sme si, boli sme rozlietaní. A „boom“ nastal až keď sme sa do firmy poriadne „obuli“. To sme už výšku končili. Ak by sme sa takto zamerali na jej rozvoj omnoho skôr, možnože by sme teraz boli úplne inde.

Myslíš, že by si dokázal byť tam, kde si teraz, aj keby si nemal vyštudovanú vysokú školu?

Paradoxne, to najdôležitejšie, čo mi dala vysoká škola, bol voľný čas. Zober si to takto. Študent nemá vysoké náklady na život, práve naopak. A má veľmi veľa voľného času. Môže teda  logicky veľa experimentovať, skúšať nové veci. Získa mnoho kontaktov, nových kamarátov, z ktorých sa môžu stať buď potenciálni spolupracovníci, alebo naopak, klienti. Po večeroch má množstvo voľného času, môže si programovať čo len chce. Pokiaľ človek pracuje, často prichádza zo zamestnania taký unavený, že sa len ťažko donúti k realizácii akéhokoľvek mimopracovného projektu. Teda, aby som sa vrátil k otázke. Asi by som nebol tam, kde som teraz, ak by som nemal toľko voľného času na sebarealizáciu, koľko mi poskytla vysoká škola.

Je teda vysoká škola najlepším časom na rozbehnutie vlastného biznisu?

Určite. Vždy hovorím, že počas výšky je najideálnejšie obdobie na začatie vlastného start-upu.

A čo zlyhanie? Práve to často naháňa mladým ľuďom strach.

Nemyslel som naň. Človek počas vysokej školy nemá čo stratiť. Ako som spomínal, to množstvo voľného času a nízke náklady dávajú mladým také veľké spektrum príležitostí na experimentovanie, že v podstate o žiaden risk nejde. A pokiaľ  ide človek za svojimi snami a robí to, čo ho baví, tak nie je o čom premýšľať. Treba ísť do toho. Naplno.

Myslíš, že si start-up môže založiť úplne každý?

Podľa mňa potrebuješ na to…  nazvime to špeciálny druh talentu. Spomeniem triatlon. Nikto nie je perfektný plavec, cyklista aj bežec. Na niečo máš väčší talent, na niečo menší. Človek môže byť skvelým programátorom, no nie je veľmi zbehlý v marketingu a v podstate ho ani veľmi nebaví vymýšľať. Samozrejme, pokiaľ chce aj napriek tomu začať podnikať, vie sa uplatniť, dokonca byť úspešný. No nikdy mu to nepôjde tak  hladko ako niekomu, koho to nesmierne baví a komu to ide samé ako od ruky. Ktorý má na to talent.

dsc9639

Na Slovensku si známy aj vďaka svojej podpore start-upistov, minimálne im dávaš cenné rady a mentoring. Aké sú podľa teba najčastejšie chyby, ktorých by sa mali mladí vo všeobecnosti vyvarovať?  

Často sa mi stáva, že za mnou prídu start-upisti v rôznych štádiách vývoja svojich projektov a pýtajú si radu. Chcú vedieť, prečo im niečo nefunguje alebo iba chcú zistiť, ako ďalej. No na moju otázku: „Kto sú vaši používatelia?“, zväčša odpovedajú: ,,To nevieme.“ Pýtajú sa ma, či sú ich aplikácie v poriadku, no nepoznajú názor vlastných užívateľov, prípadne ešte žiadnych nemajú. V konečnom dôsledku je každý jeden program, každý projekt cielený pre zákazníka. Pre používateľa. A pokiaľ ho nemáš, alebo ho nepoznáš, to je tá základná chyba. Na tomto pohorí 98 percent start-upistov.

Niekto sa môže rozhodnúť, napríklad, vytvoriť čosi ako nový facebook pre športovcov. Bude na tom pracovať pol roka, rok, a napokon zistí, že tam ani po roku nikoho nemá. Už zabehnutý podnikateľ by to ale spravil inak. Nakódil by nejaké základné funkcie aplikácie a následne by ju skúsil sám používať, odporučil by ju svojim kamarátom a pokiaľ bude dobrá, šíriť sa už ďalej bude sama.

Aké je to rozbiehať start-up na Slovensku? Je to ľahké alebo skôr človek naráža na rôzne prekážky?

Založiť si na Slovensku firmu zvládli tisícky ľudí. Nie je to preto extra ťažké a už vôbec nie neprekonateľné. No nikto si nemôže myslieť, že to je celkom ,,easy“, úplne jednoduché. Najťažšie a zároveň aj najdôležitejšie je vymyslieť čosi, čo bude mať svoju hodnotu. Nájsť dieru na trhu, ponúknuť ľuďom to, čo im chýba. A prekážky? Najväčším problémom na Slovensku je malosť nášho trhu. Je nás tu naozaj máličko. Keď si niekto spraví lokálnu aplikáciu niekde v New Yorku, má veľkú šancu na úspech. Naopak, keď si niekto spraví aplikáciu iba pre Bratislavu, bude tam mať dokopy päť používateľov. Preto sa dobre robia start – upy na trhoch, ktoré sú ešte neobjavené.

A možno ešte trocha tie inštitucionálne. Na začiatku, keď sme boli ešte malou firmou, sme pociťovali finančnú záťaž, napríklad čo sa týka nákladov na odvody a podobne. Veľmi málo ľudí na Slovensku vie vôbec rozdiel medzi čistou, hrubou a superhrubou mzdou. A práve tieto veci sme začali riešiť, keď sme mali 19 – 20 rokov. Teraz si predstavte, že prišiel za nami chalan, ktorého sme chceli zamestnať. Jeho očakávaná mzda bola okolo tisíc eur. Skvelé, podali sme si ruky. A o mesiac mu prišlo na účet 700 eur a nás ten človek stál 1400 eur. Samozrejme, že sme neboli spokojní ani na jednej strane. Sú to síce iba detaily, no pre podnikateľa veľmi podstatné.

dsc9656

Na jednej strane máme malý trh, na druhej strane máme ale množstvo ,,black spots“ – dier na trhu, ktoré ponúkajú podnikateľom mnoho príležitostí na ich zaplnenie.

Určite. Súhlasím. Na začiatku to môže byť veľká výhoda, môžeš nájsť množstvo príležitostí, prípadne sa inšpirovať niečím, čo v zahraničí funguje a skúsiť to priniesť na Slovensko. V konečnom dôsledku však narazíš na veľkosť trhu. Môže sa ti dariť, môžeš sa vypracovať na jednotku na Slovensku, no keď budeš chcieť expandovať do zahraničia, zistíš, že tamojšie trhy sa všetky už dávno obsadili podobným produktom a tvoja firma zostane uzavretá na päťmiliónovom Slovensku.

Vám sa ale darí expandovať už aj do zahraničia, fungujete už na českom, maďarskom či rakúskom trhu.

Darí sa nám, ale rovnako dlho, ako nám trvá vybudovať úspešnú firmu na Slovensku, takisto dlho to trvá aj v zahraničí. To sú ale všetko veci, ktoré sa sám naučíš časom. A často sa naopak stáva, že ti pomáha trh samotný. Niekedy môžeš mať naozaj vágny produkt, ktorý bude absolútne o ničom, no bude po ňom obrovský dopyt, ľudia ho budú naozaj chcieť. Ale keď je už trh presýtený, musíš byť brutálne dobrý, aby sa ti darilo. Konkurencia je obrovská, trh malý a marže neustále klesajú.

Mnoho podnikateľov robí chybu v tom, že podnikajú preto, aby zbohatli. Hneď si kúpia auto na lízing, vyberajú si vysoké platy. No tento postup firmu zabíja.

Aké je ,,tajomstvo“ úspechu vašej firmy? Čo robíte vo WebSupporte inak?

Zoberte si peniaze. Tie sa u nás točia. Každá jedna firma potrebuje na svoj rast kapitál. Zisky z obchodov preto nevyberáme, ale vrážame ich späť do ďalších projektov. Mnoho podnikateľov robí chybu v tom, že podnikajú preto, aby zbohatli. Hneď si kúpia auto na lízing, vyberajú si vysoké platy. No tento postup firmu zabíja. Keď si raz kúpiš drahé auto, nemôžeš si zadovážiť lepšie vybavenie, alebo kvalitnejšieho „obchoďáka“. Nikto z nás ale nepodnikal preto, aby sme boli bohatí. Peniaze sme do firmy vracali, prijímali sme vždy viac ľudí, šikovnejších ľudí, nové servery, viac reklamy… Vďaka tomuto princípu sa naša firma rozrástla.

Vďaka tomu ste sa stali jednotkou na trhu?

Aj vďaka tomu. Samozrejme, neexistuje zlatý recept na úspech alebo čarovná veta, ktorú keď vyslovíš, tak budeš „za vodou“. Čo nám ale pomohlo bolo to, že sme boli značne popredu. Na začiatku sme začali robiť veľmi dobrý ,,customer support“ (zákaznícku podporu, pozn. red). V súčasnosti je to už bežné, no v tej dobe sme sa kvalitnými službami akoby preslávili. Tiež sme začali s retargeting-om. Keď ide niekto na tvoj web, následne sa mu všade objavujú tvoje reklamy. A potom to vyzerá, akoby si mal reklamy po celom internete. V tej dobe si ľudia mysleli, akí sme milionári, keď dávame reklamy všade, aj na BBC (smiech)! To bol napríklad nový nástroj, s ktorým sme začali. Teraz je taktiež absolútnym štandardom. Začal som dávať prednášky, chodiť na rôzne konferencie. To sa vtedy ešte veľmi nerobilo alebo to bolo minimálne ešte v plienkach. Boli sme vždy o krok v predstihu pred konkurenciou. Všetko sme robili v duchu hesla od Setha Godina (americký podnikateľ a autor, pozn. red.) „Faster, better, more,“ teda robiť veci rýchlejšie, lepšie a vždy ponúkať viac. Tým sme sa riadili.

Spočiatku sme boli normálni chalani. Naopak, naša konkurencia bola niekoľkonásobne väčšia s dlhoročným pôsobením na trhu.

Prekvapil vás úspech WebSupportu alebo ste ho plánovali?

Dodnes objavujeme na starých diskoch nejaké texty, na ktorých sa brutálne smejeme. Mnohé z našich cieľov dnes vyznievajú skôr smiešne, ale veľa z nich sme aj naozaj dosiahli. Niektoré plánovane, iné vyplynuli akosi prirodzene, časom. Napríklad, keď sme si povedali, že sa staneme najväčším webhostingom na Slovensku. Na začiatku sme si povedali, že do troch až piatich rokov predbehneme celú konkurenciu. Tomuto nášmu cieľu sme podriadili všetky naše ďalšie aktivity a podarilo sa nám ho dosiahnuť už po dva a pol roku. Na počiatku našej cesty sme boli, myslím, jedenásty – dvanásty. Dnes sme jednotkou na slovenskom trhu. A keby sa slovenská dvojka a trojka spojili, stále zostávame na prvej priečke – sme väčší.

Aký je to pocit byť jednotkou na trhu?

Super (smiech). Na začiatku som si myslel, že je to čosi neuskutočniteľné. No pochopil som, že svojou vytrvalosťou a snahou dokáže človek aj nemožné. Spočiatku sme boli normálni chalani. Naopak, naša konkurencia bola niekoľkonásobne väčšia s dlhoročným pôsobením na trhu. Vtedy som si prvýkrát uvedomil, že každý náš sen, dokonca aj ten, o ktorom si myslíš, že sa nedá dosiahnuť, je bližšie, než sa zdá. Je v skutočnosti veľmi jednoduché dosiahnuť ho. Myslíš si, že sa niečo nedá. A zrazu si jednotkou na Slovensku.

Plníš si svoje sny aj naďalej?

Snažím sa o to. Samozrejme, musím mať reálne sny, nie chcieť lietať (smiech). Alebo byť do roka najväčší na svete. No pokiaľ si nastavíš rozumné ciele a naozaj pracuješ na ich dosiahnutí, neexistuje vec, ktorá by bola nemožná. A keď sa ti raz splní tvoj sen, keď raz dokážeš sám sebe, že na to máš a dosiahneš to, po čom si túžil, veľmi ti to zmení pohľad na svet. Aspoň tak sa to stalo mne.

Často je to iba o tvojom myslení a o tom, aby si sa nebál. Najúžasnejšie na tom, že sme jednotkou na trhu, nie je naša pozícia, ale ten proces. To, že sme sa dokázali dostať tak ďaleko iba na základe toho, že sme chceli a robili všetko pre to. Je to skvelý pocit. Dobíjal mi energiu ešte niekoľko rokov. Potom to, samozrejme, vyprchalo (smiech).  No prišlo mnoho ďalšieho…

dsc9652

Vašim cieľom bolo stať sa jednotkou na trhu. Už ňou ste. Čo ďalej?

Hovorí sa, že tvoj cieľ by nemal byt tým, kde to celé končí. Nikdy sa nemáš s ním uspokojiť, ale chcieť niečo ďalšie, lepšie. Cieľom má byť nájsť víziu v niečom trvácom, stálom. Nie v čomsi, čo dosiahneš a je koniec. Sám som premýšľal nad tým, či by som niekomu odporúčal mať taký cieľ, ako sme mali my. Bola to naozaj skvelá motivácia, ale možno sme si iba pomýlili víziu s nejakým cieľom. Neviem. Možno to bola chyba. Možno keby nám nezáležalo na tom, aby sme sa jednotkou stali, ale činili by sme postupne menšie kroky, stali by sme sa ňou rovnako, ale boli by sme kvalitnejší.

Po tom, ako sme sa stali jednotkou, sme na chvíľu zastagnovali. Stratili sme sa. Jasné, že nám na chvíľu chýbala motivácia. Nedávali sme si žiadne ďalšie veľké ciele, netúžili sme byť jednotkou v Európe alebo vo svete. Chceli sme mať, ako sa hovorí, „smart cieľ“, merateľný. Teraz sa snažíme hľadať perspektívne ciele. Také, po ktorých dosiahnutí nezostaneme zaskočení a smutní, nevediac, čo ďalej. Hľadáme cestu, aby sme nestratili zmysel a cieľ. Evolúcia a kvalita sú, napríklad, našimi firemnými hodnotami. A práve preto sa snažíme v súčasnosti smerovať k vývoju a do kvalitného servisu.  Aby sme neboli iba najväčší, ale aj najkvalitnejší. Tiež sa snažíme o zachovanie inovatívnosti – vytvárame ďalšie start-upíky a pomáhame tým, v ktorých vidíme potenciál.

Ako si udržujete konštantný rast? Odkiaľ ťaháte inšpiráciu?

Čítavam množstvo kníh, zahraničných blogov, chodíme na konferencie a stretávame sa s inšpiratívnymi ľuďmi. Často chodíme do zahraničia, kde sa človek veľakrát stane svedkom rodiaceho sa trendu. Pamätám si, ako som bol na jednej konferencii, kde niekto rozprával o reklame na Facebooku a celkovo o prezentácii firiem na tejto sociálnej sieti a vtedy som sa na to pozeral a myslel som si, aká to je strašná hlúposť (smiech). Ale náš šéf marketingu sa toho chytil, spravili sme si Facebook, Twitter a opäť sme boli medzi prvými, ktorí takto reagovali na vývoj trendov. Teraz je to už opäť jedno, keďže Facebook spoločností sa stal absolútnou samozrejmosťou.

Podnikanie je pre mňa predovšetkým o slobode. Mojim cieľom nie je, aby som bol väzňom svojho podniku, ale chcem, aby on dával mne čo najväčšie možnosti.

Hovoríš, že čítaš veľa kníh a blogov. Máš nejaké top obľúbené citáty, ktoré ťa dokážu kedykoľvek nakopnúť?

Jasné, citátov mám veľa. Vždy si tie, ktoré ma zaujmú, zapisujem do Evernote (aplikácia, pozn. red.). Napríklad, keď som bežal, tak som si zvykol hovoriť: ,,Nezáleží na tom, ako rýchlo to prejdeš, ale keď to zvládneš, tak ťa to zmení.“ Alebo po zážitkoch z Ameriky mi prirástlo k srdcu: ,,Mysli vo veľkom.“ Človek sa často obmedzuje tým, o čom si myslí, že je reálne a sám si tak akoby vytvára hranice aj tam, kde neexistujú. A potom, jeden z tých najobľúbenejších: „No pain – no gain“. Ten je veľmi pravdivý.

Platí toto posledné motto aj v tvojom pracovnom živote?  Úspech, teda nejaký svoj ,,gain“ rozhodne máš, ale bolo pri vytváraní WebSupportu aj veľa ,,painu“, čiže bolesti?

Určite. Miestami to bolo až poriadne „psycho“. Zober si napríklad výpadky. Keď som mal ešte starý telefón, tak mi vždy počas výpadku chodili sms-ky od klientov, ktorí chceli vedieť, kedy si napravíme chybu. To boli obrovské stresy. Množstvo neprespatých nocí. Mal som už z toho také stavy, že som si musel každé tri mesiace meniť zvonenie na telefóne (smiech). Úplne mi z toho prepínalo. Predstav si, že som bol niekde vonku a niekomu zazvonila tá klasická Nokia melódia a ja som sa hneď začal obzerať , mysliac si, čo sa, preboha, zase stalo. Celkom ako Pavlov reflex. Ale podobne to je aj s tréningami. Bolia, no svojim spôsobom sa na bolesť tešíš. A na odmenu, ktorá príde.

Čo je v tomto prípade odmenou pre teba? Keď si odbeháš, máš ako odmenu lepšiu kondíciu alebo si dopraješ niečo sladké, alebo?

No, to nie je veľmi dobrá odmena. Ale… Ja si doprajem aj bez toho (smiech).

Najdôležitejšia je sloboda mentálna – aby sa človek vedel pohybovať po tomto svete bez toho, aby si sám vytváral reťaze. Alebo aby sa nechal spútať niečím iným.

A ako sa odmeníš za úspech vo firme? Môžeš si, napríklad, dovoliť zobrať na dva týždne dovolenku a nechať firmu bez „dozoru“?

No jasné, ja si beriem dovolenku stále (smiech). Ale nie, vážne. Je umenie vedieť si oddýchnuť. A pre mňa je práve podnikanie prostriedkom k tomu. Podnikanie je pre mňa predovšetkým o slobode. Mojim cieľom nie je, aby som bol väzňom svojho podniku, ale chcem, aby on dával mne čo najväčšie možnosti. Aby som mohol cestovať a nemusel myslieť na to, koľko dní dovolenky mi zostáva. V konečnom dôsledku som práve vďaka podnikaniu slobodným človekom. Vynahrádzam si teraz všetko to, čo som počas vysokej nemohol. Vtedy som robil takmer všetko sám, od helpdesku až po programovanie, taký Erasmus napríklad neprichádzal do úvahy. O to viac si teraz vážim možnosti, ktoré mi podnikanie poskytuje.

Čo znamená pre teba sloboda?

Robiť si to, čo chcem. Ale nie v zmysle úplnej anarchie, to zas nie. Sloboda je v cestovaní. Vo vyjadrovaní – keď ti nikto nehovorí, čo smieš povedať a čo nie. Sloboda je v názoroch. Alebo pokojne aj v podnikaní, to dáva predovšetkým finančnú slobodu. Niekto vie byť slobodný tým, že sa zbaví potreby peňazí, niekto vie byť slobodný tým, že si naplní určitú potrebu peňazí. A niekto nevie byť slobodný, ani keď má veľmi veľa „prachov“. Stále potrebuje viac a je akoby ich väzňom. Čiže, najdôležitejšia je sloboda mentálna – aby sa človek vedel pohybovať po tomto svete bez toho, aby si sám vytváral reťaze. Alebo aby sa nechal spútať niečím iným.

dsc9646

Vrátime sa ešte k tomu americkému mottu: Myslieť vo veľkom. Je to podľa teba správne? Na jednej strane je dobré nedávať si limity, na tej druhej však majú možnože aj začínajúci podnikatelia prehnané očakávania a následne ich prvé neúspechy ľahko demotivujú.

Skúsim to povedať opäť na príklade s triatlonom. Rozhodol som sa, že by som chcel skúsiť Ironmana. Začal som nad tým rozmýšľať, no o svojej túžbe som nehovoril nikomu. Nedával som si žiadne ciele, nepovedal som si, že o päť rokov odteraz zvládnem jeden z najťažších triatlonov na svete. Bolo to jednoducho vo mne, niekde v pozadí. Behal som, dal som si maratón.

Potom som si našiel trénera, nevedel som totiž dobre plávať. Aspoň nie natoľko, aby som zvládol celý triatlon. Kúpil som si bicykel a začal som poriadne trénovať. A zistil som, že síce to stále vyzerá nepredstaviteľne, no začínam tomu celému rozumieť. Vedel som viac, ako kedykoľvek predtým. Že to zvládnem, že to dokážem. A síce som si bol vedomý toho, že budem potrebovať neskutočne veľa šťastia a bude ma to stáť množstvo námahy, povedal som si, že idem do toho. Nebolo to tak, že by som v živote nič nezabehol a zrazu sa rozhodol dať Ironmana.

Je teda možné prirovnať podnikanie ku športu? Vieš nájsť nejaké paralely napríklad medzi pocitmi, ktoré prežívaš na začiatku, v priebehu a tesne pred tým, ako dorazíš k cieľu?

Podnikanie a šport majú naozaj veľmi veľa spoločného. Napríklad futbal. Celý je o tímovej práci, podobne ako biznis. O tom, ako dobre dokážeš motivovať a manažovať skupinu ľudí. A naopak, vytrvalostné športy majú mnoho paralel s osobným životom a s ľudskou psychikou. Zažívaš sínusoidy – je ti dobre, je ti zle. Musíš sa vopred naučiť zvládať obdobia, keď ťa to nebaví, keď ti je zle a keď si myslíš, že už viac nevládzeš. Podobne je to aj v osobnom živote. Mnoho ľudí prežíva zlé obdobia. Niektorí sa v tom utápajú, majú z toho úplné „haluze“. No netreba nad tým nejako extra premýšľať, treba si to iba poctivo „odmakať“ a zas príde krajšie obdobie.

Napríklad, keď prídem na tréning a som veľmi zničený, mrnčím, nevládzem. No tréner mi vždy povie, aby som to neriešil, aby som si odtrénoval, čo mám a čo sa mi dá a bolesť prestane. A má pravdu. Podobne to je aj pri triatlone, no tam sa už bije množstvo emócií a stavov. A po tréningu príde hotový prebytok endorfínov, človek sa doplazí domov a cíti sa ako nafetovaný (smiech). Prostredníctvom športu je možné rozvíjať predovšetkým vlastnú myseľ, čo je veľmi dôležité ak chce byť človek, povedzme, úspešným podnikateľom.  Šport  a podnikanie sú si veľkou inšpiráciou.

Ja som typ človeka, ktorý naozaj politiku nemá rád. Ale práve vďaka nášmu prezidentovi som na vlastné oči uvidel, že nie všetci sú tam zlí a skorumpovaní a nie každý si chce iba nahrabať.

Vieš si predstaviť nejaký iný druh oddychu okrem športu?

Baví ma písanie. Tiež čítam veľa kníh alebo pozerám filmy. No nemám nejaké iné hobby okrem športu, ktorému by som sa pravidelne venoval.

A čo syndróm vyhorenia? Zachraňuje ťa pred ním šport?

Aj to, ale najlepšou prevenciou je, ak si všetko dávkuješ postupne. Napríklad systém dovoleniek a voľných víkendov je absolútne perfektný. Raz som spravil tú chybu, že som v jeden rok úplne vynechal dovolenku. A bolo to poriadne cítiť.

Tí najväčší workoholici, ktorí sa chvália, že nepotrebujú dovolenku, si v podstate veľmi ubližujú. A nakoniec skončia tak, že vyhoria. Pretože neustále pracovať bez oddychu nie je dlhodobé riešenie. Podobne je to aj pri triatlone. Každé dva dni máš brutálne tréningy. No najdôležitejší je ten tretí deň, počas ktorého relaxuješ. To sa aj tak hovorí, že dobrý triatlonista je práve ten, ktorý má kvalitnú regeneráciu. A potom si zas dokážeš veľa naložiť. Aj v športe, aj v biznise.

Začiatkom októbra si sa vrátil z desaťdňovej cesty po USA, ktorú si absolvoval spolu s pánom prezidentom a s ďalšími úspešnými slovenskými start-upistami. Z blogu, ktorý si bezprostredne po príchode na Slovensko napísal, sršal obrovský entuziazmus, predovšetkým z osoby prezidenta. Ako na teba pôsobí?

Ja som typ človeka, ktorý naozaj politiku nemá rád. Ale práve vďaka nášmu prezidentovi som na vlastné oči uvidel, že nie všetci sú tam zlí a skorumpovaní a nie každý si chce iba nahrabať. Videl som človeka, ktorý je kompetentný, pokorný a zároveň intenzívne robí, snaží sa. A naozaj chce pomôcť Slovensku. Nemusel by robiť všetko to, čo robí. No dáva zo seba maximum. Je pri zemi, nie je naivný, ani uletený, ale pracuje na tom, aby sa Slovensko posunulo dopredu. Vtedy som začal veriť, že u nás môže byť aj lepšie.

dsc9642

Čo bolo pre teba rozhodne najinšpirujúcejším zážitkom za posledné obdobie?

Brutálne ma inšpiroval pobyt v Silicon Valley. A potom mnoho konferencií v Amerike. Ich pohľad na biznis a veľkosť trhu, v ktorom podnikajú,je úplne o niečom inom. V porovnaní s nimi, sa my na Slovensku hráme iba na malom piesočku.

Spomenieš si na zážitok, ktorý ti navždy zmenil život?

Asi práve cesta do USA a ľudia, s ktorými som ju absolvoval. Síce sa stretávame navzájom aj tu v Bratislave, no vždy v zhone, niekde na obedoch. No tam sme spolu bývali, boli sme spolu v jednom lietadle. A celý čas sme viedli dlhé rozhovory.  Podľa mňa by úplne stačilo, ak by sme iba lietali dookola nad Amerikou a rozprávali sa (smiech).

Neskutočne ma bavilo počúvať príbehy ľudí. Pretože tak, ako má svoj príbeh WebSupport, rovnako má podobných príbehov množstvo firiem. A je inšpiratívne vidieť, ako sa k úspechu dopracovali iní. Každý z tých podnikateľov má iné prednosti a iné skúsenosti, no keď sme boli spolu zatvorení a vymieňali si toto svoje know – how, bolo to mega inšpiratívne. Bola tam úžasná energia.

Ja mám veľmi super bublinu. Volám ju ostrov. A tak trocha sa bojím mimo tohto ostrova chodiť.

Vo svojom blogu po príchode z USA si napísal, že ak by bolo viac takýchto ľudí, Slovensko by sa konečne mohlo odblokovať. Je to reálne? A vôbec, potrebujeme odblokovať?

Ja som veľký zástanca slobody. Som aj pomerne liberálny – či už v ekonomike, alebo v živote. A preto si myslím, že keď sa ľudia vzdelávajú a nikto im pod nohy nekladie prekážky a nechá sa im voľný priestor, tak sa tí dobrí jednoducho presadia. A aj presne o tomto sme sa bavili s ostatnými podnikateľmi.

Napríklad, terajšia  vláda si o podnikateľoch myslí, že sú stádo. Že všetci potrebujú žiť v malých ohradách a že sú všetci zlodejmi. Preto sa pokúša čo najviac oklieštiť systém, aby sa v ňom mohli ľudia čo najmenej pohybovať. No ja si myslím skôr opak.

Toto je to jednoduché riešenie. Ale nechať podnikateľom voľnú ruku a trestať iba jednotlivcov, ktorí systém naozaj zneužívajú, to je už ťažšie. Zároveň si politici akoby neuvedomujú, že ten, kto chce obísť systém, si vždy nájde spôsob. Ale to je základný princíp, ktorý sa dial vždy. Keď sú deti v tábore a niektoré z nich robí večer bordel, jednoduchšie ako zistiť, kto to bol, je uložiť trest celej izbe. A práve tento systém vytvára akési napätie v spoločnosti. Preto hovorím o jeho odblokovaní, o zrušení bariér, o oslobodení.

dsc9695

Toto sviatočné obdobie je predovšetkým obdobím vďaky. Ktorým trom veciam, ľudom, vlastnostiam či okamžikom najviac vďačíš za to, že si sa dostal tam, kde si?

Všetko je u mňa o ľuďoch. Určite najviac vďačím za výchovu, ktorú mi dali moji rodičia. Poznám množstvo ľudí, ktorí mali ťažké osudy a život sa s nimi nemaznal. Som preto vďačný za to, že som mal naozaj skvelé detstvo a super rodičov. Druhým človekom je moja priateľka. Vždy, najmä počas výšky, keď som zabúdal na to, čo je podstatné, ma ,,nakopla“.  A tretí človek? Môj najlepší kamoš na výške, ktorému vďačím za to, že som ju vlastne prešiel. Za to, že mi dovolil odpisovať (smiech).

Posledné dve otázočky, ktoré sa stali na našom webe už klasikou. Ktoré tri slová sú podľa teba najviac charakteristické pre Slovensko?

Hm. To, čo mi napadlo ako prvé, je ,,malá krajina“. A ešte uzavretosť. Sme naozaj veľmi malí, no nesmieme byť uzavretí a podceňovať sa. Na druhej strane, to čo mne osobne napríklad vadí je lokálpatriotizmus. Je síce fajn byť hrdý Slovák, no určite nie slepo. Vidím, že mnoho krajín okolo má oveľa lepšie veci, lepší systém. Je skvelé byť hrdý na naše Tatry, na Slovenský raj, no keď človek cestuje, vidí zrazu stonásobne väčšie vrchy v Amerike alebo v Ázii, o ktorých možno veľa ľudí ani nevie. Nemám preto rád také to umelé bitie sa do pŕs. No, niečo pozitívne by som už mohol povedať (smiech). Určite Slovensko znamená pre mňa domov. Som tu viac-menej celý život. A potom priatelia, to predsa spolu súvisí. Takže Slovensko je pre mňa môj malý domov (úsmev).

dsc9616

A aké je tvoje Slovensko?

Aká je moja bublina?

Presne.

Ja mám veľmi super bublinu (úsmev). Volám ju ostrov. A tak trocha sa bojím mimo tohto ostrova chodiť. Moju bublinu tvoria ľudia okolo mňa, to je jasné. A okolo seba mám ľudí, ktorí sú veľmi pozitívni, veľmi vďační životu, veľkorysí – nikto nie je nejaký škrob. Navzájom si všetci pomáhame. A nie je potrebné ani za nimi prísť, oni sami pomoc navrhujú. Akoby mali zakódované kdesi v podvedomí, že keď pomôžu teraz niekomu inému, potom sa dostane pomoci aj im. Mám teda na svojom ostrove karmicky dobrých ľudí. Preto sa cítim šťastný. A slobodný.

Michal, ďakujeme za rozhovor.

Foto zdroj: Wopss.sk/Michal Lukáč

Pôvodná publikácia: 30.12. 2014

O autorovi

Lucia Vanková

Lucia Vanková

Rodáčka z Partizánskeho, ktorá študuje v hlavnom meste medzinárodné vzťahy. Napriek tomu nakúka ponad plece novinárčine. Číta veľa a všetko. Deň si nevie predstaviť bez dobrej kávy a kvalitnej hudby. Miluje thajské jedlo, balkónové posedenia a historické centrá miest. Aktívne bojuje proti stereotypom. Píše o úspešných Slovákoch a ich dobrých nápadoch. Ak vám práve blikla v hlave kontrolka, neváhajte poslať svoj tip na: lucia.vankova@wopss.sk

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať