Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

Ondrejský cintorín: Živé múzeum v srdci Bratislavy

17. mája 2017 | Blog Regióny

Autor:

Paríž má Père Lachaise‎, Londýn má Abney park a Bratislava Ondrejský cintorín. História k nemu, žiaľ, nebola najštedrejšia – nezachovali sa všetky dreviny, hrobky, ba ani ich obsah. Za socializmu sa nevyhol ničeniu, lebo na ňom boli pochovaní najmä Maďari a Nemci. Dnes je otvorený väčšinu dňa, nájdete ho medzi ulicami Karadžičova a 29. augusta. A z nejakých dôvodov ho nepoznajú ani všetci Bratislavčania. Prijmite pozvanie! 

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter

Ondrejský cintorín bol založený v roku 1784, pretože pôvodný Staroondrejský cintorín na Hollého ulici už nedisponoval dostatočnou kapacitou. Pôvodne patril k farnosti Dómu sv. Martina, dnes sa na jeho pôde nachádza gréckokatolícky chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža. Vďaka dvestoročnej histórii pochovávania šľachtických rodov, národných činiteľov, spisovateľov, lekárov a vedcov bol cintorín v polovici dvadsiateho storočia živým múzeom našej národnej histórie. Nachádzali sa tam mramorové pomníky s bronzovými nápismi, celé hrobky veľkých rodín, do ktorých interiéru mohli pozostalí vstúpiť, aj menšie náhrobky. To všetko bolo doplnené divo rastúcou hustou zeleňou, vysokými stromami a kamenným múrom, ktorý oddeľoval cintorín od ruchu mesta. Pre nepohodlnosť tohto cintorína pre komunistický režim, ale aj pre jeho obmedzenú kapacitu, sa na ňom od päťdesiatych rokov pochovávalo iba zriedka. Dodnes však pribúdajú hroby výnimočných osobností, napríklad tam odpočíva Július Satinský, ale aj druhý slovenský prezident Michal Kováč.

Aby to nebolo také jednoduché, komunisti sa v sedemdesiatych rokoch rozhodli, že cintorín by bolo potrebné rekonštruovať. Pod rekonštrukciou sa rozumie selekcia hrobov na pohodlné a menej pohodlné, ich čiastočná likvidácia a použitie drahých mramorových náhrobkov na úplne iné stavby v Bratislave. Traduje sa, že kosti z hrobiek sa počas prestavby povaľovali po zemi a niektoré skončili pod Karadžičovou ulicou, ktorá ukrojila kúsok z cintorína a dnes je jednou z hlavných dopravných tepien v jeho tesnej blízkosti. Cieľom prestavby cintorína na mestský park bolo aj „dostať časť zelene do mesta“, čo sa malo docieliť tak, že sa zeleň na cintoríne výrazne zredukovala a kamenný múr bol nahradený tyčovým oplotením. Vedľajším efektom bola, žiaľ, aj zvýšená miera hluku, ktorá sa odvtedy dostáva do vnútra cintorína. Július Satinský, dlhoročný obyvateľ blízkej Dunajskej ulice, vo svojom článku Ondrejský cintorín sme zachránili píše, že komunisti chceli dokonca cintorín úplne nahradiť ubytovňami pre sovietskych vojakov. Z toho ale nakoniec upustili pre protesty miestnych, ale aj pre blízkosť neďalekého trhu.

Miesto na cintoríne je dnes možné získať iba ojedinele. Výnimky udeľuje správca cintorína aj primátor Bratislavy. Zdroj: nakrasnommodromdunaji.wordpress.com

Miesto na cintoríne je dnes možné získať iba ojedinele. Výnimky udeľuje správca cintorína aj primátor Bratislavy. Zdroj: nakrasnommodromdunaji.wordpress.com

Dnes sa na cintoríne, našťastie, stále dá stráviť skvelá prechádzka pomedzi košaté stromy a staré pomníky názorne reprezentujúce obdobie, keď ich postavili. Hroby Vávra Šrobára, ktorý sa zaslúžil o založenie Československa,  podnikateľa Rudolfa Manderlu, ktorý dal postaviť Manderlák, prvú výškovú budovu v centre Bratislavy, grófa Štefana Esterházyho či biskupa Jácinta Rónaya, vychovávateľa viedenského princa, sú iba malou ukážkou kokteilu histórie na onom cintoríne. Zaujímavosťou je aj hrob Ignáca Lamára, v našich končinách viac známeho ako Schöner Náci, známej postavičky bratislavského korza, ktorý má dnes sochu v blízkosti hlavného námestia s jemu charakteristickou pózou gentlemana zdraviaceho sa úklonom a zdvihnutým klobúkom. Ak radi cestujete, určite Vás zaujme hrob Karola Jettinga alebo „bratislavského Robinsona“, ktorý ako cestovateľ a dobrodruh strávil po stroskotaní lode niekoľko mesiacov na opustenom stredomorskom ostrove. Starý cintorín jednoducho dýcha množstvom príbehov.

Dôležité informácie:

  • Cintorín sa nachádza v mestskej časti Bratislava – Staré mesto
  • Počet obyvateľov mestskej časti: 39 470
  • Cintorín začal fungovať v roku 1784
  • Približná rozloha cintorína je 6 hektárov
  • Socialistická rekonštrukcia cintorína prebiehala v rokoch 1976 až 1980
  • V roku 1966 na ňom bolo evidovaných približne 15 000 náhrobkov
  • Chrám nachádzajúci sa na území cintorína patril pôvodne rímskokatolíckej cirkvi, gréckokatolícka cirkev ho využíva od roku 1972

O autorovi

Lucia Petrovičová

Lucia Petrovičová

Väčšinu času žije v Bratislave, odkiaľ rada podniká výlety do rôznych častí nášho zemského vesmíru. V poslednom čase sa zaujíma o Ukrajinu, o ktorej píše dizertačnú prácu. Je čerstvo vydatá, zaujímajú ju rôzne kultúry, náboženstvá, vegetariánska kuchyňa a tradičná kultúra v akejkoľvek podobe. Teší sa zo spoločnosti dobrých ľudí a prítomnosti zaujímavých ideí. Ak o nejakých viete, píšte na vavrova.lucia1@gmail.com

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať