Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

POMOCNÍČEK: Ľútosť za iných nemôžeme prenášať na seba

21. mája 2016 | Blog Na kus reči

Autor:

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku Vlastná skúsenosť ich priviedla k založeniu združenia, pomáhajúceho rodinám v ťažkých životných situáciách. Manželskému páru Michaele a Rudovi sa totiž narodil syn s ojedinelým ochorením mozgu. Po stretnutí s fotografkou Danielou sa spoločne rozhodli byť proaktívni v charitatívnej činnosti a vznikol POMOCNÍČEK. Združenie

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter

Vlastná skúsenosť ich priviedla k založeniu združenia, pomáhajúceho rodinám v ťažkých životných situáciách. Manželskému páru Michaele a Rudovi sa totiž narodil syn s ojedinelým ochorením mozgu. Po stretnutí s fotografkou Danielou sa spoločne rozhodli byť proaktívni v charitatívnej činnosti a vznikol POMOCNÍČEK.

Združenie odvtedy pravidelne pomáha rodinám s hendikepovanými deťmi a z regionálnej komunity sa postupne stala hodnoverná charitatívna značka. Michaela a Rudo Miškolcioví s Danielou Matuškovou nás privítali v novootvorenom Dennom Centre POMOCNÍČEK, ktoré sídli v Seredi.

Robia to s radosťou a vidia v tom zmysel

2

Prečo Pomocníček vznikol?

Daniela: Michaela a Rudo prišli na fotenie do ateliéru s tehotenským bruškom a o polroka som sa dozvedela, že ich chlapček nie je v poriadku. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Cítila som, že musím vytvoriť nejakú nadáciu, benefíciu, skrátka čokoľvek, čím pomôžem.

Keď som neskôr Mišku stretla v meste, chcela som jej povedať, že by som im rada pomohla, no neviem ako. Nedokázala som to, bála som sa odpovede. Ešte v ten večer mi ako zázrakom prišiel od Mišky mail. Písala, že by chcela vyrobiť kalendár. Pýtala sa ma, či by som do toho nešla. S radosťou sme začali spolupracovať a zostalo nám to doteraz. Stále v tom vidíme zmysel.

Začali sme v malom, no keď sme zistili, že sa to dá, rozhodli sme sa púšťať do väčších projektov.

Komu pomáhate?

Michaela: POMOCNÍČEK je tu pre deti do 15 rokov, ktoré sú zdravotne postihnuté, či už telesne, mentálne alebo kombinovane. Sú to zväčša rôzne neurologické, genetické, metabolické poruchy a tiež onkologické ochorenia. Nakoľko sú náklady na starostlivosť o tieto detičky vysoké, pomáhame najmä rodinám, ktoré sa práve z tohto dôvodu dostali do ťažšej finančnej situácie.

3

To je celkom široký záber. Ktorých ochorení býva najviac?

Michaela: Najčastejšie sa vyskytuje detská mozgová obrna, neurologické poruchy či iné zdravoté ťažkosti, spôsobené skorým príchodom dieťaťa na svet. Často sa však stretávame aj s rôznymi genetickými poruchami.

Ľuďom, ktorí o pomoc požiadajú, vyhovieme. Či už hneď, alebo pri prvej možnej príležitosti.

Existujú v združení nejaké kritéria, ktoré rodina s hendikepovaným dieťaťom musí spĺňať, aby sa jej dostalo vašej pomoci?

Michaela: Naše služby sú limitované iba vekom. Inak úplne stačí, ak rodičia na našom webe vyplnia online žiadosť o pomoc. Tam stručne popíšu príbeh, finančnú situáciu, poskytnú osobné údaje a v momente, keď po nejakej akcii získame peniaze, databázu si prechádzame a rozdeľujeme ich. Ľuďom, ktorí o pomoc požiadajú, vyhovieme. Či už hneď, alebo pri prvej možnej príležitosti.

Akým spôsobom prerozdeľujete financie?

Michaela: Zodpovedne, podľa nášho uváženia. Prirodzene, pozeráme sa aj na akútnosť problému. Snažíme sa však radšej pomôcť viacerým rodinám po 500 eur, ako darovať jednej hneď niekoľko tisíc. Za 500 eur si rodina zaplatiť kvalitný pobyt alebo terapiu pre svoje dieťa dokáže.

Ste pomerne mladá organizácia, lokálne ste začali fungovať v roku 2012. Stáva sa z vás nadregionálne združenie?

Michaela: Pri žiadostiach neprihliadame na to, odkiaľ ľudia sú. Zo začiatku sme sa možno snažili fungovať lokálne, ale teraz už nie. Pomáhame rodinám z rôznych kútov Slovenska.

Existuje medzi podobnými charitatívnymi organizáciami konkurenčný boj o sponzora?

Michaela: My ho nejako necítime alebo ho skôr nechceme cítiť. Nedávno som vybavovala jeden grant. Podaných bolo vyše 120 žiadostí a náš projekt nakoniec nepodporili. Takže konkurencia tam určite je. Niekedy sa podarí, niekedy nie. Podstatné je, že vždy skúšame ďalej.

4

Ako môžu pomôcť ostatní ľudia?

Michaela: Najväčšou pomocou sú dve percentá z daní. No dá sa prispieť rôzne – vkladom na účet, sponzoringom, kúpou kalendára alebo účasťou na eventoch. Teraz zháňame aj vybavenie do Denného Centra, ktoré si vyžaduje veľké investície – pomôcky pre deti, chodítka, interaktívne hry na pozornosť a sústredenie.

Všetko, čo v tomto čase zarobíme navyše, ide práve na účely skvalitnenia centra. Nedávno sme napríklad z dotácie poslancov kupovali automatizované rolety. Nie z pohodlnosti, ale kvôli tomu, aby špeciálna pedagogička pri terapii nemusela dieťatko odložiť. Teraz jej stačí diaľkové ovládanie.

Dôležité benefičné koncerty a kalendáre

Venujete sa rodinám v núdzi len interne alebo organizujete aj podujatia pre verejnosť?

Daniela: Pravidelne organizujeme tri zásadné benefičné akcie – Beh nádeje, Benefičný ples plný hviezd a Vianočný benefičný koncert. Sú to eventy, na ktoré sa pripravujeme počas celého roka a snažíme sa ich robiť čo najlepšie. Každoročne predávame charitatívny kalendár, ktorým sme začínali a ktorý funguje ako adresná pomoc konkrétnym deťom. Tým, ktoré sú v kalendári odfotené.

Nebudem niekoho ľutovať, že má rozbité koleno, radšej prídem a niečo spravím, bez zbytočných slov.

Spomínate si na to, ako vyzerala prvá akcia Pomocníčka?

Michaela: Bol to benefičný koncert v roku 2012. Predávali sme na ňom kalendár s fotografiami dvoch hendikepovaných detí, vrátane nášho syna. Začali sme v malom, no keď sme zistili, že sa to dá, rozhodli sme sa púšťať do väčších projektov.

Vieme, že na vašich podujatiach sa často zúčastňuje Adela Banášová. Ako sa vám s ňou spolupracuje?

Daniela: Od prvého plesu v roku 2013 nám pravidelne pomáha. Adela si z charitatívnych akcií môže doslova vyberať, preto sme radi, že POMOCNÍČKOVI doteraz prišla na akúkoľvek akciu. Dáva nám tipy na rôzne mená a radí nám, kto by bol zaujímavým lákadlom pre hostí. Ak kontaktujeme nejakú osobnosť, často si nás overuje práve u Adely.

5

Bolo náročné prvotné rozhodnutie, kto bude vašou cieľovou skupinou a aké aktivity budete ponúkať?

Daniela: Zo začiatku sme chceli robiť veľa aktivít a veľa podujatí bez akýchkoľvek skúseností. Napríklad na druhý Benefičný koncert prišlo veľmi málo ľudí. Stál nás mnoho času aj energie a nakoniec vyzeral skôr ako rodinná oslava. Vtedy som začala premýšľať, či to celé má vôbec zmysel.

Kde ste potom našli ďalšiu motiváciu?

Daniela: Nakoniec nás nakopol Rudi. Povedal, že to nemôžeme vzdať pre pár nevydarených akcií. Veľa sme sa naučili. Už nechceme robiť všetko pre všetkých, každému vyhovieť. Rozhodli sme sa zamerať na kvalitu, nie na kvantitu. Preto radšej robíme tri akcie, do ktorých ale dávame všetku našu energiu.

Bez zbytočnej ľútosti, no so srdcom

Pri vašej práci sa často stretávate aj so smutnými príbehmi. Našli ste si obranný mechanizmus voči tomu, aby ste z nich neboli smutní aj vy?

Michaela: Keďže máme Tobiaska, nášho syna, teraz sa mi veci, ktoré sa okolo mňa dejú, zdajú už viac-menej normálne. Šok to bol vtedy, keď som s ním začala chodiť po liečeniach. Videla som rôzne deti s rôznymi diagnózami, v lepšom, no aj vo veľmi zlom stave. Človek sa skrátka musí tešiť z toho, čo má, lebo vždy môže byť horšie.

Keď sme pracovali na druhom kalendári, Danka išla fotiť jedného chlapčeka. Snažila som sa ju pripraviť, vravela som jej, aby zostala silná. Napriek tomu bola celá roztrasená, prišlo jej ho veľmi ľúto. Dnes už tieto veci zvláda oveľa lepšie. Nie sú jej ľahostajné, ale príbehy si skrátka berie menej k srdcu.

Michaela so svojim druhorodeným synom Matiaskom.

Michaela so svojim druhorodeným synom Matiaskom.

Daniela: Najmä prvé dva roky boli náročné. Postupne som sa však naučila, že ľútosťou nikomu nepomôžem. Nebudem niekoho ľutovať, že má rozbité koleno, radšej prídem a niečo spravím, bez zbytočných slov. Niekomu sa to môže zdať chladné, ale ja viem, že je to tá najlepšia cesta – netrápiť sa pre druhých, neľutovať ich a radšej pomôcť tak, ako je v mojich silách. Vždy súcitím, preto to nakoniec robím, no viem, že ľútosť nepomôže.

Málokto vidí, čo dokáže v rodine spôsobiť hendikep alebo choroba. Ako to vnímate vy?

Michaela: Existujú dve možnosti, ako podobná situácia ovplyvní rodinu. Buď sa scelí alebo sa rozpadne. Je veľa mamičiek, ktoré zostanú na všetko samé. Často sa stáva, že otec nezvládne situáciu, keď sa úplne všetko točí okolo dieťaťa.

7

V čom sú rozdiely medzi rodinou so zdravým a s hendikepovaným dieťaťom?

Michaela: Samozrejme, môj manžel je ukrátený o pozornosť a o klasický rodinný život. Nefungujeme ako normálna rodina. Nemôžeme ísť hocikam, pretože zvažujeme, či sa tam dá dostať s kočíkom alebo nie. Či tam je vhodné miesto, kde Tobiaska v pokoji nakŕmim alebo nie. Či tam nebude príliš veľký hluk, ktorý by Tobiho rozrušoval.

Zároveň to ale neznamená, že stále sedíme doma. Len sa na veci musíme pozerať z inej perspektívy. Cez potreby nášho syna.

Životné príbehy, s ktorými sa stretávate, sú často silné. Spomeniete si na jeden, ktorý sa vás obzvlášť dotkol?

Michaela: Všetky sú emotívne, avšak jeden taký príbeh mám. Bolo tesne po prvom ročníku Behu Nádeje, zarobili sme nejaké peniažky a hneď na to sme ich darovali rodine, pretože sme o nich videli reportáž v jednej regionálnej televízii.

Matka autistického dievčatka, ktorej tragicky zahynul manžel, zostala na všetko sama. Pekne sa to vtedy spojilo – mali sme výťažok, ktorý niekto v tom momente potreboval a tak sme pomohli.

Nebudem niekoho ľutovať, že má rozbité koleno, radšej prídem a niečo spravím, bez zbytočných slov.

Stretli ste sa niekedy so spochybnením vašej snahy?

Daniela: Myslíš otázky typu: ,,Ktovie, kam tie peniaze idú? – Ktovie, čím sa živia? – Ktovie, prečo to robia?” Samozrejme. To, čo takíto ľudia hovoria, sa nás netýka. Negatívne osobnosti k sebe priťahujú iných, rovnako naladených. My sa snažíme robiť dobro a obklopovať sa rovnako zmýšľajúcimi osobami. Naša práca nás napĺňa a baví. Adela Banášová hovorí, že dobre „vibrujeme”

Denné centrum Pomocníček – samostatná kapitola

8

V priebehu roka 2015 ste vybudovali Denné Centrum POMOCNÍČEK. Aké služby ponúkate a pre koho?

Michaela: Našim cieľom bolo vytvoriť niečo, čo matkám poskytne oddych a deťom komplexnú terapeutickú starostlivosť. Preto sa o deti v centre staráme v každom smere. Naša špeciálna pedagogička sa im venuje po mentálnej stránke. Fyzioterapeutka sa snaží zlepšovať ich jemnú a hrubú motoriku.

Chceme tiež zabezpečovať multisenzorickú integráciu, preto máme v centre toľko hmatových prostriedkov a svetelných pomôcok, vďaka ktorým sa deti učia spracovávať informácie a trénujú si pozornosť. Od začiatku bolo našim cieľom mať všetko pod jednou strechou. Na základe toho máme špecificky konštruované miestnosti.

Vzniká z centra komunita? Trávia v ňom matky spoločný čas?

Michaela: Áno, poskytujeme hodinové terapie a maminy zatiaľ môžu tráviť čas rôzne – máme útulnú čakáreň, kuchyňu, dá sa ísť do mesta a podobne. Brali sme ohľad na to, aby mali komfort a aby si mohli konečne oddýchnuť. Keď mamička počas terapie nechá dieťa samé so špeciálnou pedagogičkou či fyzioterapeutkou, môže sa venovať samej sebe alebo sa porozprávať s inými ženami. V centre pre ne plánujeme aj spoločné aktivity.

9

Aké ďalšie plány máte s centrom a so združením?

Rudo: O Denné Centrum sa treba starať ako o vlastný dom. Polievanie, údržby, opravy, elektrika, maľovanie. Napríklad teraz robím regále v garáži. Vyžaduje si to čas. Takže zatiaľ prevádzkujeme to, čo je, a potom budeme plánovať rôzne zlepšenia a aktivity v centre.

Rovnako plánujeme urobiť aj internetovú televíziu, kde bude každá akcia zverejnená a bude tam fungovať live vysielanie. Na jednej stránke chceme mať všetky promo videá, reportáže, fotografie.

Teraz vieme, aké je vaše centrum. A aké je vaše Slovensko?

Pomocníček: Slovensko je pre každého také, aké si ho urobí. Treba rozmýšľať, ako sa to dá a nie, ako sa to nedá.


Autor: Martin Tomčányi
Publikované: 8.1.2016
Foto: Richard Sokol

 

Pomocníček…

… je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2012 s víziou pomáhať tým najzraniteľnejším – deťom, ktoré nemali to šťastie narodiť sa zdravé. Podporuje zdravie a telesnú kultúru hendikepovaných detí do 15 rokov. Poskytuje rodičom detí sociálnu pomoc a pomáha im získavať alternatívne zdroje financovania liečby alebo priamo liečbu spolufinancuj. Organizuje kultúrne podujatia s cieľom získať finančné prostriedky pre plnenie potrieb a cieľov združenia. Od roku 2015 majitelia prevádzkujú Denné centrum POMOCNÍČEK, poskytujúce komplexnú terapeutickú starostlivosť.

O autorovi

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať