Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

Samuel Kováčik: Fyzika nepokazila radosť z dúhy

20. januára 2017 | Blog Na kus reči

Autor:

Svet okolo nás od nepamäti vyvoláva otázky. Mnohé z nich dokáže zodpovedať veda, ktorej však väčšina ľudí nerozumie. A tak práve o vede a jej popularizácii, ale aj o zmysle ďalšieho bádania, sme sa rozprávali s fyzikom a blogerom Samuelom Kováčikom.

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter

Pri čítaní tvojich blogov sa zdá, že si pre vedu zapálený. Že pre teba znamená viac, ako len prácu. Sú takí všetci vedci?

Pomer finančného ohodnotenia a časovej náročnosti je v našej profesii dosť zdrvujúci a tí, ktorí pre vedu nie sú nadšení, odídu. Často i ľudia s doktorátom odídu a idú napríklad programovať.

To ale neznie ako tvoj prípad…

Asi nie.

Čo ťa teda na vede priťahuje?

Týka sa prírody a prírodu mám rád, rovnako ako riešenie hlavolamov. Pri vede sa tieto elementy spájajú. Mimochodom, je zaujímavé, že my, teoretickí fyzici, skúmame prírodu zavretí v kancelárii.

Keď hovoríš, že máš rád prírodu – čo ti o nej prezradil tvoj odbor, nekomutatívna kvantová mechanika?

Hovorí, že veci okolo nás nie sú také, aké sa zdajú. Ak by sme si priblížili tento bod, do ktorého som pichol prstom, našli by sme mierne rozmazaný priestor, v ktorom sa jednotlivé body nedajú presne rozpoznať.

Otázka znie: Čo ak priestor, ktorý si predstavujeme, zväčšíme? Dokáže v ňom ešte fyzika, ako ju poznáme, normálne fungovať?

Stala sa taka svanda, ze fyzici skumali neutronove hviezdy a to co objavili vyzera uplne rovnako ako nieco, co ludia poznaju este z maturity z biologie. Biofyz kolabo s Martinaou 🙂

Posted by Samuel Kováčik on 8. november 2016

 

A odpoveď?

Podľa zistení rôznych vedcov fyzika – v našom prípade kvantová mechanika – takýto zásah prežije.

Prečo je vôbec dôležité sa nad týmito problémami zamýšľať?

Jedna z formulácií kvantovej fyziky znie, že všetko je možné, len zväčša nepravdepodobné. Toto otvára priestor pre šialené komplikácie vo výpočtoch, v rovniciach sa začnú objavovať nekonečná, ktoré zahaľujú skutočné výsledky.

Ak by mal priestor štruktúru, o akej som hovoril, zmenia sa niektoré nekonečná na veľmi veľké čísla – a s tými už vieme pracovať.

Čo z toho budeme mať?

Sú teórie, ktoré nás zaujímajú a mali by byť užitočné pre opis vesmíru – napríklad kvantová gravitácia pre popis jadier čiernych dier alebo Veľkého tresku. No tieto teórie aj kvôli nekonečnám nefungujú. V rozmazanom priestore by ale fungovať mali – a čo viac, mali by vedieť aj túto rozmazanosť vysvetliť.

Potom James C. Maxwell trochu zahrkal rovnicami a zistil, že elektrina, magnetizmus a optika sú v podstate to isté.

Akým výzvam dnes fyzika čelí?

Vo všeobecnosti veľmi dobre rozumieme tomu, čo sa vo vesmíre deje na veľkej škále a aj tomu, čo sa deje na škále malej, na úrovni atómu. Tú veľkú škálu nám vysvetľuje Einsteinova teória gravitácie, tú malú kvantová mechanika. Keď ich však spojíme, ostanú nefunkčné. Dve teórie, ktoré sa ich snažia spojiť, sú teória strún a teória slučkovej gravitácie.

Celá história fyziky je o spájaní teórií. Kedysi sa nevedelo, že elektrina a magnetizmus sú v podstate prejavom tej istej fyziky, a preto vznikol elektromagnetizmus. Potom James C. Maxwell trochu zahrkal rovnicami a zistil, že elektrina, magnetizmus a optika sú jedno a to isté.

Veda je zložitý fenomén, ktorému skutočne rozumie iba niekoľko ľudí, no napriek tomu zaujíma aj laikov. Ako si to vysvetľuješ?

Ľudia sa delia na dva tábory. Technologických fanúšikov viac zaujímajú lasery a robotika a potom sú ľudia, ktorých zaujíma odlišnosť reality vesmíru od toho, na čo sme zvyknutí.

Na to, aby si títo ľudia mohli vedu obľúbiť, ju najprv musí niekto iný spopularizovať. Ty to robíš na svojom blogu, no vieš na Slovensku ešte o niekom ďalšom?

Je to smutné, ale teraz mi žiadne mená nenapadnú. Do novín napríklad píše Otakar Horák alebo Martin Mojžiš, ktorý pre fyziku nadchol mňa. Dokonca som u neho písal bakalársku prácu.

Veľmi rád by som si ale prečítal, keby zaujímavosti o biológii písal doktorand biológie a zaujímavosti o chémii doktorand chémie. Takým jazykom, ktorému porozumiem aj ja alebo iní laici. Potom by isto nadchla viac ľudí. Páčilo by sa mi, keby ľudia radšej čítali o vede, ako o tom, aké topánky si obula nejaká celebrita.

So Samom sme sa boli potápať v ľadovej vode. Takto vyzerala príprava. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Môže človeka, ktorého zaujíma, čo majú celebrity obuté, zaujať aj veda?

Myslím si, že môže. Veľa ľudí má ten problém, že si k biológii či chémii vytvorili zlý vzťah už v škole. Ak napríklad nemajú dobré známky z fyziky a majú pocit, že jej nerozumejú, môžu si povedať: „Toto nie je nič pre mňa.“ Nečudo, že potom od vedy bočia.

Aj kvôli tomu som začal blogovať, keďže mnohí ľudia v mojom okolí mali spomínaný pocit zo školských čias. Ale keď sa ma niečo opýtali a ja som im odpoveď ušil na mieru, bolo im ľúto, že si o vede nemajú kde prečítať viac.

Rozumnejšie by bolo nechať študentov bádať a nedať im správne odpovede vopred.

Ako by podľa teba mala vyzerať výuka prírodných vied na stredných školách, ktorá by žiakov viedla k záujmu o vedu?

Zrušil by som osnovy. Na hodine fyziky je predpoklad, že sa žiaci naučia všetko od elektromagnetizmu až po teóriu relativity. Vo výsledku sa ide ako z rýchlika a nikoho to nebaví.

Rozumnejšie by bolo vybrať niečo zaujímavé a venovať sa tomu dlhšie. Napríklad mesiac experimentovať s magnetmi, nechať študentov trochu bádať a nedávať im správne odpovede vopred. Aby si niekedy mohli povedať: „Aha, už som na to prišiel!“

Predpokladám, že ten pocit motivuje aj teba.

Určite áno, no netreba si naň príliš zvykať – niekedy sa môže stať, že sa nedostaví pridlho (smiech).

To zrejme nie je jednoduché. Čo robíš na odreagovanie? Asi nie je možné byť stále ponorený vo vzorcoch…

Veru, nie je. Rád behám, športujem či varím, experimentovanie v kuchyni je inou formou kreatívnej činnosti, pri ktorej sa nemusím príliš zamýšľať nad tým, čo sa dole na panvici deje.

Predstav si, že si akýmsi pánom Slovenska s neobmedzenými finančnými a legislatívnymi možnosťami. Ako by si pomohol slovenskej vede?

Dal by som jej viac peňazí, ale nielen to. Keď som bol na stáži v Dubline, v tíme sme sa stretli Škót, Bulhar, Ír, Japonec a Slovák. U nás taká rôznorodosť neexistuje, väčšinu tímov tvoria Slováci a možno Česi.

Nedokážeme prilákať zahraničné talenty, ani udržať tie slovenské. V dôsledku toho je u nás len veľmi málo expertných tímov. Niekoľko sa ich nájde, ale ľudia z nich väčšinou ostávajú na Slovensku kvôli rodine. Nebyť toho, aj to málo by odišlo preč.

Nasledovala kontrola teploty vody. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Čo konkrétne pre mladých vedcov, napríklad fyzikov, môžeme urobiť?

V spomínanom Írsku vedia svojim i zahraničným študentom ponúknuť konkurenčné platy, majú na vedu väčšie prostriedky. Ďalšia vec je, že ak si chcem na Slovensku preplatiť z grantu lístok na vlak, musím v papieroch pomaly vypĺňať, kedy som prešiel cez hranicu. V Írsku napíšem, koľko ma to stálo, a je to v poriadku. Vedci sa tam venujú kreatívnej činnosti, nie administratívnej.

Keby si mal takým televíznym spôsobom odkázať mladým fanúšikom tvojich blogov, prečo by sa mali venovať vede, tak prečo?

Nemusíte sa venovať vede, robte, čo vás baví. To by bolo asi najlepšie. Mnohých ľudí zaujíma čítať o vede, ale priamo ju robiť, to by pre nich nebolo. Znamená to najmä veľa matematiky, programovania a analýzy dát, prečítať si populárny blog je takpovediac iba lízanie smotany.

Cítiš sa teda ako vedec vykorisťovaný svojimi čitateľmi?

Nie, nie. Vnímam to tak, že sa delím o to najzaujímavejšie zo svojej práce.

Ak sa úžasný vedecký objav nedostane von z vedeckej komunity, je to škoda.

Čo vlastne z písania blogov máš?

Robím to pre dobrý pocit a považujem to za správne. Platený som za to, že robím fyziku, a jedným z dvoch prínosov takejto práce je povznášať ľudí. Ak sa urobí úžasný, obrovský vedecký objav a nedostane sa von z vedeckej komunity, lebo mu novinári nerozumejú, je to škoda.

 

Myslíš si, že po prečítaní tvojho blogu laici danej problematike rozumejú? Nie je predsa možné, aby som po prečítaní jedného článku rozumel napríklad niečomu, na čom si ty osobne pracoval dlhé týždne.

Mimochodom, zatiaľ som ani raz nepísal o tom, čo robím ja, aj keď to mám v pláne. V mojich blogoch hľadám balans medzi čitateľnosťou a poučnosťou. Veľa času strávim rozmýšľaním nad tým, aby články boli zrozumiteľné, ale zároveň pravdivé. Aby mi ich potom nejaký fyzik neoplieskal o hlavu.

To sa ti stáva?

Nie. Občas sa ale s niekým zhodneme, že niečo, čo som napísal, už bolo na hrane. Do popularizačného blogu nemôžem písať vzorce, ktoré čitateľom nič nepovedia. Musím použiť analógiu, a každá analógia je v nejakej miere nepresná. Takýmto balansovaním trávim dosť veľa času.

A nakoniec momenty plné radosti. P.S: Aby sme boli úprimní, my z wopss.sk sme sa len dívali a fotili sme. Foto: Michal Lukáč/wopss.sk

Keď už spomínaš čas, koľko priemerne trvá napísať jeden blog?

Naposledy som písal o jednom blude (rozhovor vznikol v máji roku 2016, pozn. red.), ktorý bol v správach veľkej televízie prezentovaný ako zázrak – niekde na Slovensku vraj tiekla voda hore kopcom. Napísať ho mi trvalo extrémne krátko, v podstate som ho premyslel počas jednej cesty eskalátorom v metre. Do dvoch hodín, od momentu, ako som si sadol za počítač, bol hotový.

Zväčša mi ale tvorba trvá dlhšie. Blog o tom, koľko rozmerov má vesmír, som v hlave nosil osem až desať mesiacov. Snažil som sa vymyslieť zaujímavú pointu, a keď som na jednu veľmi zložitú prišiel, čakalo ma písanie, a následne krátenie. Všetci máme totiž tendenciu písať zbytočne kvetnato, alebo sa vystatovať, čomu všetkému rozumieme. Treba si ale premyslieť, či to text rozvíja.

Už neveríme, že na Olympe žijú bohovia, lebo sme sa tam boli pozrieť.

Ako ľudia reagujú na to, keď im povieš, že si teoretický fyzik? Niekedy toto povolanie považujú za odtrhnuté od reality.

Občas sa ma pýtajú, či si nerobím srandu (smiech). Som však presvedčený, že nikto nespochybňuje význam aplikovanej fyziky. A práve teoretická fyzika jej vyšliapava cestu.

Navyše, pri overovaní rôznych hypotéz napríklad v CERNe často vyvinú drahé experimentálne zariadenia, ktoré majú neskôr obrovský prínos pre všetkých. Takto vznikla napríklad rádiológia alebo World Wide Web, ktorý vyvinuli pre spracovanie enormného množstva dát práve v CERNe.

Nebyť teoretickej fyziky, nikoho by nezaujímalo, či existuje Higgsov bozón, a nikdy by sme nepostavili urýchľovače častíc.

Myslím si, že na fyzike je povznášajúce, že pomáha porozumieť fungovaniu sveta okolo nás. Už neveríme, že na Olympe žijú bohovia, lebo sme sa tam boli pozrieť.

Veda dnes svetu rozumie veľmi dobre, dokáže vysvetliť mnohé javy, ktoré sa nám zdali nevysvetliteľné. Má vôbec zmysel bádať ďalej? Neničíme tak akési čaro nepoznaného?

Niektorí ľudia tvrdia, že keď fyzika vysvetlila, čo je dúha a ako vieme vypočítať, aká bude jej farba, pokazilo to z nej radosť. Ja medzi nich nepatrím. Keď sa pozerám na letnú oblohu plnú hviezd a uvedomím si, že ich svetlo k nám letelo desaťtisíce rokov a vlastne sa pozerám do minulosti, je to pre mňa ešte očarujúcejšie, ako predtým.

Samuel Kováčik…

…študoval na katedre Teoretickej fyziky pri Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, pôsobí na výskumnom inštitúte v Dubline. Jeho blogy na portáli dennikn.sk, ktoré pútavo, ale pravdivo vysvetľujú zaujímavé javy či dianie vo svete vedy, čítajú tisíce ľudí. Vo voľnom čase rád behá, varí alebo pláva v zamrznutých riekach s ľadovými medveďmi.


 

O autorovi

Samuel Chrťan

Samuel Chrťan

Narodil sa v Bratislave, kde aj študuje žurnalistiku. Medzi jeho životné vášne radí predovšetkým hudbu, futbal a svoju milú. Rovnako sa zaujíma o folklór a tiež ho môžete stretnúť ako dobrovoľníka vo viacerých neziskových organizáciách. Sníva o tom, že si raz ľudia porozumejú a budú sa mať radi. Zvedavosť ho sprevádza od malička, preto sa určite bude zaujímať aj o tajomstvá, ktoré by ste mu napísali na: samuel.chrtan@wopss.sk

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať