Rozptýlené rodiny sa tam koncom augusta každoročne stretávajú. Pripomínajú si svoje korene, predkov a rodnú zem, ktorú museli opustiť. Bola za tým voda z Oravskej priehrady. Dnes zo zatopenej obce Slanica vytŕča posledný kus pôvodnej slanickej zeme. Ostrov smutný a krásny. Taký, ako umenie.  

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku

Kalendár signalizuje príchod mája 1953. Socialisti dokončujú práce na najväčšom umelom jazere na Slovensku. Časť Oravčanov sa teší novej energetickej a vodohospodárskej nádeji, ale aj zbrani proti ničivým povodniam na riekach Orava či Váh. Prichádza skúšobná prevádzka a Oravská priehrada tak v roku 1954 začína žiť vlastným životom. Ten však vyhasol pod hladinou vody v piatich oravských obciach. Obyvatelia Oravských Hámrov, Osady, Lavkova, Ústia, Bobrova a Námestova boli nútení opustiť rodnú hrudu. Niektorých vyhnala až voda pred prahom dverí, a to doslova. Do okolia Trnavy sa sťahovali aj ľudia z rodiska Antona Bernoláka, zo Slanice. Z obce, ktorá stále žije.

Slaničania boli vychýrení pláteníci. Obec je taktiež rodiskom prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka. Zdroj: slanica.wbl.sk

Spolu zo Slaničanmi prežil aj barokovo-klasicistický kostol. I keď mnohí z nich tvrdia, že ani ten nedokázali zachrániť. Voda 2. mája 1953 nekompromisne oblapila vyvýšeninu, kedysi pútnické mesto, a vytvorila tak ostrov. Umenia. Druhý prívlastok toho Slanického. Jedného z najnavštevovanejších kultúrnych miest Oravy. A niet divu, prírodná scenéria, tajomná odľahlosť kalvárie či posledné kamenné náhrobky cintorína pridávajú miestu na jedinečnosti, ktorá láka ročne desiatky turistov, ale aj domácich.

Niektoré dokumenty nám napovedajú, že Slanický kostol, aký zdobí ostrov dnes, je len matnou spomienkou na originál z 18.storočia. Aspoň čo sa interiéru týka. Pôvodný oltár bol zhotovený za finančnej pomoci zámožných slanických rodín (aj zemianskeho rodu Bernolákovcov) a privezený až z Talianska. V roku 1967 však boli mnohé sochy, obrazy, či jednotlivé časti oltára umiestnené do rôznych kútov Oravského regiónu. Hlavný oltár našiel svoje miesto v Kostole panny Márie v Bzinách.

Ostrov je od roku 1973 chráneným, územím. Zdroj: oravskapriehrada.sk

Oravskú priehradu je najlepšie vychutnať si typicky – loďou. Tridsať – minútovú zastávku predstavuje práve Slanický ostrov. Otázkou je, či je polhodina na všetky originálne exponáty ľudovej tvorby postačujúca. V chrámovej časti kostolíka sú vystavené diela so sakrálnou tematikou, prevažne od ľudových rezbárov, kamenárov a maliarov, ktorí využívali techniku polychrómovanej plastiky a maľby na sklo. Symbolom oddaného kresťanského života Slaničanov je každé dielo inšpirované ideálmi kresťanstva, sviatkami cirkevného roka, ale aj gotickou, renesančnou, či barokovou ikonografiou. Mnohé exponáty, ako napríklad drevené sošky zobrazujúce pannu Máriu, sa v dôsledku neúprosného pôsobenia času nezachovali. Neoblomne mu však odolávajú diela slovenských kamenárov v lapidáriách nachádzajúcich sa v okolí kalvárie a kaplniek. Pri kostole, v bývalej hrobke majetného rodu Klinovcov, nájdeme aj expozíciu, ktorá mapuje budovanie Oravskej priehrady, či fakty o zatopených dedinách.

V zrenovovanom výstavnom priestore kostolíka nájdeme zbierku tradičnej slovenskej  plastiky  a maľby. Zdroj: Slovaia.travel

Tohtoročná sezóna sa síce na Slanickom ostrove pomaly končí, no tak, ako sa každoročne Slaničania s očarujúcou dávkou nostalgie stretávajú, tak sa nanovo otvorí aj lodná sezóna a my budeme môcť opäť načrieť do päťstoročnej ľudovej umeleckej histórie. A priblížiť sa tak k atmosfére miesta, ktoré je navždy zapísané v srdciach Slaničanov.

Dôležité informácie:

O autorovi

Daniela Mihoková

Študentka žurnalistiky, ktorej rodina sa rozvetvuje do rôznych kútov Slovenska. Svoje bratislavské srdce však nezaprie. Nedá dopustiť na rannú kávu, dobrý blues a svoju gitaru. Ak práve nepíše, cestuje po Slovensku, alebo hrá v divadle. Rada číta, najmä klasikov, no nepohrdne ani súčasnou literatúrou. Sníva, že raz napíše skvelú poviedku. Obdivuje slovenské hory, inšpiratívnych ľudí a zaujímavé miesta Slovenska, preto ju potešíte ak napíšete svoje nápady na: mihokovadaniela5@gmail.com

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku