Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

Slávka Heželyová: Aj malé úspechy môžu byť pre niekoho obrovským krokom vpred

1. júla 2017 | Blog Na kus reči

Autor:

Na Slovensku už tretí rok prebieha zaujímavý program Teach for Slovakia. Cieľom je, aby absolventi boli obsadzovaní do vedúcich pozícií, z ktorých budú vedieť pozitívne vplývať na školstvo a dosahovať v ňom zmeny. Slávka Heželyová, jedna z absolventiek projektu, sa s nami podelila o skúsenosti s učením rómskeho etnika, prezradila, prečo je dôležité naučiť sa vnímať aj malé pokroky či ako by sa rómska otázka dala v dohľadnom období riešiť.

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter

O čom je program Teach for Slovakia?

Ide o dvojročný program pre ľudí, ktorí sa neboja skúseností, sú ochotní naučiť sa prekonávať prekážky priamo v praxi a chcú pomôcť Slovensku rásť. Účastník programu je vždy umiestnený do základnej školy prevažne s deťmi zo slabšieho socioekonomického zázemia, na ktorej dva roky pôsobí v pozícii učiteľa. Okrem toho navštevuje školenia rôzneho zamerania – napríklad manažérske alebo zamerané na intenzívny osobnostný rast, čo mu neskôr pomáha prekonávať v živote rôzne neočakávané situácie.

Musí uchádzač spĺňať špecifické kritériá, aby bol do programu prijatý?

Absolvované štúdium minimálne bakalárskeho stupňa akéhokoľvek zamerania. Potom je nutné prejsť veľmi náročným výberovým konaním. Dôležitými faktormi sú motivácia aj osobnostné predpoklady. Či je človek dostatočne húževnatý, či zvládne náročné situácie, prekoná ťažké chvíle, či vydrží. Dôležitý je aj určitý líderský potenciál a ciele v budúcnosti.

Nemôžeme očakávať, že sa budú v škole učiť usilovne a s radosťou, keď samy vidia, že pre život, ktorý budú žiť, vlastivedu nepotrebujú.

Ako sa líderstvo prejavuje v praxi v súvislosti s učením?

Učiteľ vytvorí v triede podmienky, aby všetko fungovalo. Zároveň vie deťom nastaviť cieľ, ktorý sa snažia spolu dosiahnuť, a vie ich motivovať. V skratke, pracuješ so svojimi ľuďmi – staráš sa o nich, nastavíš s nim ciele, pomáhaš im prekonať prekážky. Aspoň tak vodcovstvo teraz vnímam ja.

Okrem toho, že si sa na novú skúsenosť tešila, mala si aj obavy?

Nie. Myslela som si, že ich budem mať rada a oni budú mať radi mňa, budeme tam žiť v mieri a bude to krásne (smiech). Obchádzala ma myšlienka, že to bude ťažké, ale nevedela som si predstaviť, čo môže byť ťažké, keď k nim budem taká dobrá.

Fotografia zo záverečného ceremoniálu 1. ročníka Teach for Slovakia. Zdroj: archív Teach for Slovakia

Fotografia zo záverečného ceremoniálu 1. ročníka Teach for Slovakia. Zdroj: archív Teach for Slovakia

Predpokladám, že ideály časom do určitej miery ubudli.

Samozrejme, časť idealizmu sa zrútila ako domček z karát. Hlavne idealizmus začínajúceho učiteľa, ktorý príde do styku s tvrdou realitou. Očakáva, že nadšením a láskou zmení celý svet, no namiesto toho deti priamo pred ním roztrhajú písomku, hádžu po ňom veci a nechcú nič robiť. Učiteľ je preto nútený hľadať spôsoby, ako pracovať s tými, ktorých všetci odpísali, a nemôže to jednoducho vzdať.

Deti sú často veľmi zanedbávané a žijú v neobyčajne zlých podmienkach. Preto sa človek naučí jednu dôležitú vec – vnímať a oceňovať aj malé úspechy, ktoré však môžu byť pre niekoho obrovským krokom vpred.

Prezradíš nám aspoň jeden malý úspech, ktorý sa ti podarilo dosiahnuť?

Pravidelne som organizovala tanečný krúžok. Môže sa zdať, že je to „len“ tanečný krúžok, ale pre nich to naozaj mnoho znamená. Nechávala som deťom voľnú ruku. Mohli nacvičovať svoje rómske tance, ja som ich zas učila latino choreografie. Neskôr sa ku mne pridala miestna rómska asistentka a krúžok sme viedli spolu. Deti mali oň záujem. Spolu sme pripravili aj niekoľko vystúpení. Krúžok funguje doteraz, asistentka ho vedie naďalej a ja som z toho veľmi šťastná.

Čo je však najhlavnejšie, deti sa naučili chápať základné veci – že tanec musia najprv nacvičiť, musia ho natrénovať spolu, musia na sebe pracovať, ak sa chcú niekam posunúť. Pre nich táto rovnica nie je samozrejmosť, ktorá by mala byť každému jasná.

Ty robíš, robíš, robíš, ale zrazu si uvedomíš, že to nie je len o množstve energie, ktorú vydávaš, ale aj o zameraní – kde a do čoho tú energiu dávaš. Je nemožné spasiť celý svet a vyriešiť všetky problémy.

 Čo podľa Teba predstavuje najväčšiu prekážku pri motivovaní rómskych detí, aby chceli v živote dosiahnuť viac?

Vzory, ktoré majú doma. Čo dieťa vidí doma, kopíruje. Preto sa nedá očakávať, že samé bude chcieť dosiahnuť napríklad nejaké akademické výkony. Nemôžeme očakávať, že sa budú v škole učiť usilovne a s radosťou, keď samy vidia, že pre život, ktorý budú žiť, vlastivedu nepotrebujú.

Na prvom stupni je učenie ešte hravé a vidieť, že niektoré deti naozaj baví. Na druhom stupni je už, žiaľ, veľmi náročné. Keď prechádzajú pubertou, skôr či neskôr o učenie úplne stratia záujem a už neveria v zmenu. Veľakrát boli sklamané či oklamané a učivo je pre nich ťažké a veľmi abstraktné.

Takmer každý v živote objavil a má určité overené spôsoby, ako riešiť krízu alebo problém. Zažila si niekedy moment, keď úplne „narazila kosa na kameň“ a životom overený princíp akosi nefungoval?

V živote sa mi doteraz vždy osvedčilo jedno pravidlo – keď podám čo najväčšiu snahu, budem mať dobrý výsledok. A tam som spočiatku vydávala obrovskú snahu a nedostávala som žiaden výsledok! Musela som zmeniť všetko – ako som ich učila a aj čo som ich učila.

A vtedy človek pocíti intenzívny osobnostný rast. Ty robíš, robíš, robíš, ale zrazu si uvedomíš, že to nie je len o množstve energie, ktorú vydávaš, ale aj o zameraní – kde a do čoho tú energiu dávaš. Je nemožné spasiť celý svet a vyriešiť všetky problémy. Človek si musí vybrať niečo, na čo sa zameria, a robiť to naplno, aby dosiahol vôbec nejakú zmenu.

Slávka a jej šikovné angličtinárky. Zdroj: súkromný archív Slávky Heželyovej

Slávka a jej šikovné angličtinárky. Zdroj: súkromný archív Slávky Heželyovej

Zažila si po nejakom čase aj úplné vyhorenie alebo krízu?

Úplné vyhorenie asi nie, ale prvotná fáza bola veľmi ťažká. Trvala približne pol roka, no potom nastal istý zlom. S kolegom sme sa šli prvý raz pozrieť do osady, kde som prišla do priameho kontaktu s tým, ako títo ľudia žijú. Vtedy začnú človeku určité veci viac dochádzať.

Ja sa ich snažím naučiť časovanie slovies v angličtine, ale toto je úplne iný vesmír a angličtina nemá absolútne žiadny súvis s ich životom.

Ako sa po tejto skúsenosti zmenil tvoj prístup?

Odvtedy som hodiny viac smerovala na rozvoj základných zručností, akými sú spolupráca, tímová práca, vytrvalosť a podobne. Úplne som poľavila zo svojich nereálnych akademických cieľov a vrátila sa k základným veciam, o ktorých som vedela, že deti budú schopné spraviť a majú pre ne význam. Potom som postupne pridávala aj „normálne“ učivo. A na prvom stupni to krásne fungovalo.

Úplne som poľavila zo svojich nereálnych akademických cieľov a vrátila sa k základným veciam, o ktorých som vedela, že deti budú schopné spraviť a majú pre ne význam.

Aká je ich predstava o vlastnej budúcnosti?

Otázky typu „Čím chcete byť a čo budete robiť po základnej škole?“ nemajú význam. Ak vám odpovedia, väčšinou hrajú len hru – povedia Nerómovi, čo chce počuť. Vymyslia si niečo, čo možno počuli v škole, napríklad budem cukrárka, budem pekárka a tak ďalej. Ale keď sa s nimi rozpráva človek úprimne a vedia, že je na ich strane, otvorene povedia, že pôjdu na aktivačné práce alebo budú sedieť doma.

Ak aj majú na prvom stupni ešte nejaké sny, na druhom stupni im prestávajú veriť a priepasť medzi tým, kde sú, a tým, čo by chceli alebo mohli robiť, sa zväčšuje. Neveria, keď nemajú okolo seba pozitívne vzory.

Počas rozhovoru v útulnej kaviarni. Zdroj: Stanci Photo

Počas rozhovoru v útulnej kaviarni. Zdroj: Stanci Photo

Mohla by škola správnym prístupom pomôcť zlepšiť akademické výkony týchto žiakov na úroveň majoritných detí?

Hlavným problémom je, že tieto deti zaostávajú v podstate od úplného začiatku. Niektoré nevedia pri nástupe do školy po slovensky ani „ceknúť“, nevedia držať v ruke ceruzku, nemajú základné hygienické návyky. A všetko, čo bolo zanedbané počas prvých rokov života, keď sa mozog najviac vyvíja, sa nedá dohnať za jeden rok v nultom ročníku.

Máš za sebou dva roky pozorovania tohto prostredia. Vedela by si na základe tvojich skúseností navrhnúť nejaké riešenie, ktoré by mohlo celkovú situáciu zlepšiť?

Cestu vidím v tom, že v obciach by mal byť schopný starosta, ktorý vie efektívne narábať s peniazmi a vie diskutovať a vychádzať s ľuďmi. V praxi to predstavuje napríklad aj vytváranie pracovných príležitostí v obciach, kde je množstvo nezamestnaných, napríklad vo forme obecných podnikov. A toto je systém, ktorý funguje. Často sa hovorí, že Spišský Hrhov je model ideálneho fungovania obce.

V skratke – ak sa lokálni lídri spoja, pôjde to.

Mohla by si Spišský Hrhov trochu viac opísať?

Je to dedinka pri Levoči, kde žije veľa Rómov. Dedina upadala, ľudia odtiaľ odchádzali, ale starostovi sa podarilo nájsť riešenia. A teraz tam spolužitie Rómov aj Nerómov funguje. Ľudia sú zamestnaní, majú obecný podnik, riaditeľ školy je tiež veľmi aktívny. Toto by mohol byť model, ako situáciu riešiť. Keď už niekto problém vyriešil, riešenie by sa malo replikovať. Starosta musí mať nejakú víziu pre svoju obec, chcieť tých ľudí nejako pozdvihnúť a chcieť to robiť aj srdcom, aj rozumom. Dá sa to, len je to ťažké.

V skratke – ak sa lokálni lídri spoja, pôjde to. V Spišskom Hrhove už majú stredoškolákov aj vysokoškolákov, takže zmena je možná a pri správnom prístupe ani nemusí trvať tak dlho.

Čo by si odporučila niekomu, kto sa chce zapojiť do programu Teach for Slovakia? Na čo sa má určite pripraviť?

Odpoviem jedným heslom: „Je to v poriadku, aj keď to nie je v poriadku. Aj keď máš pocit, že to nezvládaš, to, čo tam robíš, je dôležité.“ Niekedy máme veľké oči a chceme dosiahnuť veľké veci, rýchlo a hneď. Ale treba na ne čas a hlavne treba vidieť zmysel aj v malých veciach.

Slávka Heželyová…

… vyštudovala molekulárnu biológiu v Edinburgu a aktuálne pôsobí v OZ Edulienka, ktoré sa zameriava na vzdelávanie detí v mladšom školskom veku. Miluje tanec, prácu s ľuďmi a deťmi. Je absolventkou programu Teach for Slovakia.

O autorovi

Valentína Tuhá

Valentína Tuhá

Pochádza z Levíc, i keď jej korene siahajú na východ. Jej záľubou sú cudzie jazyky i jazyk slovenský. Nekorunovaným kráľom jej knižných poličiek je jednoznačne J. Steinbeck. K dobrému príbehu nepohrdne tabličkou čokolády. Miluje tanec, zaujíma sa o komunikáciu vo všetkých formách a rada sa rozpráva s osobami netradičných názorov. Ak ste jednou z nich, neváhajte ju osloviť – valentina.tuha@gmail.sk

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať