Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

Tomáš Marada: Káva dnes už nestačí, zákazník chce zážitok

6. mája 2016 | Blog Na kus reči

Autor:

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku Na Laurinskej ulici v Bratislave sa za veľkými presklenými oknami nachádza podnik Urban House. Čarovné miesto neukrýva len veľký výber domáceho jedla a dobrú kávu, ale aj príbeh manažéra podniku Tomáša Maradu. A ktovie, čo všetko tam ešte môžeme nájsť… Tvoje pracovné návyky vraj začali pomerne

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter

Na Laurinskej ulici v Bratislave sa za veľkými presklenými oknami nachádza podnik Urban House. Čarovné miesto neukrýva len veľký výber domáceho jedla a dobrú kávu, ale aj príbeh manažéra podniku Tomáša Maradu. A ktovie, čo všetko tam ešte môžeme nájsť…


Tvoje pracovné návyky vraj začali pomerne skoro. Aké boli?

Zaujímavé. Mal som pätnásť rokov a môj deň začal o siedmej ráno, keď som šiel do školy. Po jej skončení som utekal pracovať do obchodného reťazca. Tam som celé poobedie nelegálne prekladal vajíčka do nových obalov a po skončení prvej smeny som nastúpil na nočnú, kde som dokladal tovar. Tento systém bol ťažký a náročný, v tej dobe som sa jednoducho musel chytiť všetkého, čo mi prišlo pod ruku.

Čo ťa prinútilo začať pracovať v takom mladom veku?

Už od svojich štrnástich rokov bývam bez rodičov. Dovtedy sme žili v Bratislave, neskôr sme sa presťahovali do malebnej dedinky Tesárske Mlyňany pri Zlatých Moravciach. Bolo tam krásne, príroda bola očarujúca, ale spoločnosť ľudí, ktorá tam žila, mi nevyhovovala. Necítil som sa tam príjemne. Rozhodol som sa preto vrátiť späť do Bratislavy.

Dlhé roky ma formovala práca, ktorá nebola jednoduchá. Navyše, v tom čase som zistil, že sa dokážem o seba postarať sám. A zistili to aj moji rodičia. Prestali sa o mňa starať, prestali so mnou komunikovať. Toto je však môj pohľad na vec, ich názor a postoj k tomu dodnes nepoznám.

Aká osobnosť z teba vyrástla?

Ak by som sa mal opísať, povedal by som: cieľavedomý, pozitívne arogantný voči vonkajším aspektom spoločnosti, ale hlavne človek, ktorý sa veci snaží riešiť ľudsky a pre ľudí. A momentálne ako vedúca osobnosť viem, že musím byť objektívny a férový voči každému.

Tomas Mar

Čo bolo po tom, ako si sa osamostatnil?

Dokončil som strednú školu a odišiel na vysokú do Brna, kde som študoval národné hospodárstvo. Vydržal som tam ale len rok. Neskončil som preto, že by som sa nevedel učiť alebo že by som nechcel. No problémom boli financie. Ak sa chceš venovať aj dennému štúdiu, aj poriadnej práci, to sa veľmi nedá.

A tak som začal pracovať. Musel som. Rok po škole ma zamestnávali ako asistenta na veterinárnej klinike. Veľmi ma tá práca bavila, dokonca som si myslel, že „veterina“ bude smer, ktorým by som sa nakoniec mohol uberať. No ja a chémia sme nešli k sebe. Nakoniec moja voľba padla na návrat do Bratislavy. V našom hlavnom meste som vymenil zvieratá za ľudí, či?

Podľa prístupu ľudí k práci som si nastavil hlavne štýl komunikácie s kolegami. Základom je, podľa mňa, nájsť v nich vnútornú motiváciu.

Tým narážaš na to, že si začal pracovať ako čašník v SHTOOR Café?

Áno. Prvá pobočka bola na Štúrovej ulici. Spolu s kolegami a manažmentom podniku sme vytvorili prvý a nekopírovaný koncept niečoho nového v Bratislave.

Po pol roku som oslovil majiteľov s tým, že sa chcem posunúť vyššie a rozvíjať sa. Umožnili mi spolupracovať na druhej prevádzke, kde som sa stal zástupcom prevádzkara. Vtedy sa začali rozvíjať moje skúsenosti s manažmentom a riadením ľudí. Zistil som, aké sú klady a zápory tejto práce. A dnes môžem povedať, že kaviareň SHTOOR Café bola pre mňa najlepším zážitkom v gastronómii, aj napriek tomu, že som odtiaľ odišiel.

Takže tá práca ťa prinútila začať myslieť pro – zákaznícky?

V posledných rokoch sa mentalita ľudí veľmi mení. Je to vidieť najmä u mladých. Dlhodobým skúmaním som zistil, že mnoho ľudí si snaží nájsť prácu, ktorá ich bude baviť.

Pro – zákaznícke správanie znamená, že jedinca jeho práca baví, rád komunikuje so zákazníkom a chce predávať produkty. Dôležite je, aby čašník nechodil do práce len pre zárobok, ale hlavne preto, že má svoju prácu rád.

Ako sa prejavil tento poznatok v tvojom manažérskom riadení?

Podľa prístupu ľudí k práci som si nastavil hlavne štýl komunikácie s kolegami. Základom je, podľa mňa, nájsť v nich vnútornú motiváciu. Chcem pre kolegov robiť veci, ako najlepšie viem. Oni sú tí, ktorí budú so zákazníkom komunikovať ako prví.

Mnohí ľudia sa boja vynikať, boja sa prevyšovať ostatných. A pritom ten človek by mohol byť lídrom. Akonáhle ale o tom nevie, je zatratený.

Myslíš si, že aj sám čašník dokáže v sebe objaviť motiváciu alebo v nej hrá manažér veľkú rolu?

Človek, ktorý pracovne vstúpi do gastronómie má často problém s prejavením sa. Bojí sa ukázať, čo v ňom je. To je veľká škoda, v niektorých prípadoch môže ísť o naozaj veľký talent, niečo výnimočné. Mnohí ľudia sa boja vynikať, boja sa prevyšovať ostatných. A pritom ten človek by mohol byť lídrom. Akonáhle ale o tom nevie, je zatratený.

Manažér je v práci na to, aby každému pomohol. Aby ľuďom ukázal ich silné a slabé stránky. Aby slabé stránky zamestnanca odstránil. Manažér nikdy nesmie stáť vzadu a len sa prizerať.

3

Vedia to zamestnanci oceniť?

Tu je veľmi tenká čiara medzi tým, aby ťa ľudia pochopili a aby ťa neznášali ako vedúcu osobnosť. Mám formulku, ktorú často používam: „Pokiaľ pracuje manažér alebo vedúci mimo korporátnej spoločnosti, to znamená v súkromnej spoločnosti, na to, aby bol úspešný, musí byť tvrdý. Tvrdý znamená byť objektívny a správny. Tvrdý ale neznamená „hučať“ po ľuďoch, byť agresívny či vytvárať negatívne situácie, ale vedieť objektívne zhodnotiť, čo človek dokáže a v čom sa môže zlepšiť.“

V gastronómii pracuješ pomerne dlhú dobu. Zmenilo sa za tie roky veľa vecí?

V posledných rokoch určite. V minulosti bola  gastronómia o predaji produktu, konzumácii, zaplatení a rozlúčení sa so zákazníkom. V súčasnosti sa tento trend zmenil. Teraz je gastronómia o zážitku. Ak hosť príde do podniku, musí sa cítiť, že je tam vítaný. A to sa dá vytvoriť len tak, že zamestnanec má svoju prácu rád. Zákazník si to všimne.

Čo ak čašník vplýva zle na zákazníka? Vráti sa?

Ako hovorím, gastronómia je o zážitku. Ak má zákazník nepríjemnú skúsenosť, tá sa šíri ďalej rýchlejšie, ako príjemná. A ak zákazník povie, že sa späť nevráti, tak do podniku nepríde ďalších dvadsať ľudí.

Osobne musím často pristupovať k problémom razantne a vyvodiť následky. Zakaždým však zhodnotím situáciu, vypočujem si obe strany…

Prezentovať produkty a predať ich sa dá naučiť veľmi jednoducho. Avšak seba jednoducho a rýchlo nevybuduješ.

Vráťme sa ale k Tebe. Prečo si odišiel z práce, ktorú si mal rád?

Úprimne, stratil som motiváciu. Dlhodobo som sa snažil vytvoriť pre zamestnancov príjemné prostredie a často som dával do práce viac energie, ako by sa očakávalo. Po čase som to už psychický a fyzický nezvládal. U majiteľov som nemal dostatok podpory, a tak som odišiel.

Kam?

Do Holandska. Chcel som skúsiť niečo nové. Našiel som si prácu ako barista v Hard Rock Cafe. V tom čase boli rozdiely v gastronómii u nich a u nás veľmi badateľné. Tam ľudia pracujú na 100 % ihneď po nástupe, na čo má však veľký vplyv aj vyššie finančné ohodnotenie.

Táto moja skúsenosť so zahraničím bola krátka, napriek tomu skvelá. Nečakane som sa však musel vrátiť na Slovensko a nakoniec som tu ostal. Po návrate späť som sa zamestnal na lezeckej stene, kde bol aj bar a kaviareň. Nestretol som sa však s možnosťou posúvať sa ďalej. A nechcel som stagnovať.

4

A tak sa začal rodiť Urban House?

Nie tak celkom. Začal som podnikať s distribúciou španielskych vín, pričom som komunikoval s rôznymi zaujímavými ľuďmi. Počas tejto práce som dostal možnosť podieľať sa na koncepte podniku Urban House. Veľmi ma to potešilo, mal som tak pocit, že ľudia poznajú moju prácu a vedia ju oceniť.

V čom koncept spočíval?

V tom, aby sme nekopírovali od druhých. Štvrť roka sme ho tvorili od základov. Mal som aj tú možnosť tráviť čas montovaním stolov či výčapu. Môžem povedať, že som si Urban House „postavil“.

Na akom základnom faktore si staval pri novom podniku?

Niekto by povedal, že vytvoriť podnik tak, aby sa páčil ľuďom, je najdôležitejšie. Pre mňa bolo gro vyskladať dobrý tím. Taký, ktorý tu bude pre ľudí. Najväčší dôraz som pritom dával na charizmu človeka. Je dobré, ak má niekto niekoľkoročné skúsenosti v gastronómii, ale načo mi je človek s praxou, ktorý nevie ovládať svoje „ja“?

Koncepty podniku Urban Space, Urban House a aktuálne Urban Bistro sú tvorené pre zážitok hosťa. Prezentovať produkty a predať ich sa dá naučiť veľmi jednoducho. Avšak seba jednoducho a rýchlo nevybuduješ.

Na Slovensku by som nikdy nepodnikal na vlastnom, prístup štátu ma demotivuje.

Jedným z ponúkaných produktov je aj domáca limonáda, ktorá je akoby základom každého dobrého „hipsterského podniku“. Máš aj ty ten pocit?  

Ako som už spomínal, začínal som s konceptom podniku SHTOOR CAFE a ten by sme mohli nazvať „hipstersky“. Onedlho po ňom začali podobné podniky rásť ako huby po daždi. Osobne si však myslím, že v Bratislave takýchto podnikov až tak veľa nie je.

Ak sú ľudia ochotní ich navštevovať a kupovať si, povedzme, tie limonády, asi je to pre to, lebo sa ich ešte „neprejedli“. A to, či chcú ľudia piť komerčné produkty, alebo domácu kvalitu, je len na nich. Ono, „hipsterský“ podnik nie je zlý. Stále totiž prináša niečo nové a určuje cestu správnym smerom.

Po dlhoročných skúsenostiach si nechcel isť do vlastného podnikania?

Úprimne, osobne by som na Slovensku do podnikania už nešiel.

Prečo?

Na Slovensku je ťažké začať podnikať a predať sa. Možno si protirečím, ale s vlastnými financiami by som na Slovensku nepodnikal. Ak by som si mal otvoriť podnik alebo investovať do niečoho, tak by to bolo v Čechách. A konkrétne v Prahe, pretože tam to s gastronómiou vedia lepšie. Na Slovensku začína čoraz viac záujmových skupín otvárať podniky, čím sa strácajú zážitky a kvalita klesá.

5

Veľký kalendár v podniku? Prečo nie…

Aký je tvoj názor na podporu od štátu?

Štát ako Slovenská republika vplýva na podnikanie veľmi zle. Okrem byrokratických záležitosti je na Slovensku XY záujmových finančných skupín, ktoré ťa vytlačia cenou. Popri byrokracii a na hlavu postavených zákonov je tu veľa iných problémov. V iných štátoch je možné, aby zároveň spolu fungovala kaviareň a holičstvo, no na Slovensku to pre hygienické predpisy možné nie je. Sú „tam“ snáď iní ľudia, ako sme my?

Keby si mal dať, ako manažér, niekomu dobrú radu, čo by si mu povedal?

Že práca manažéra je hlavne o psychike a zdatnosti. Ak niekto začne robiť vedúceho inej skupine ľudí, nemôže sa nechať zdiskreditovať. Musí byť jasný slovami, ktoré hovorí, a skutkami, ktoré koná. Ak by som to mal zhrnúť, budúcemu manažérovi by som poradil: „Pracuj na svojej psychike a prístupe k ľuďom –  to znamená otvorená komunikácia. Uvažovanie nie je nikdy len jednostranné, nejde len o názory vedúcej strany, ale aj daného zamestnanca. Dôležité je riešiť veci do hĺbky, nielen povrchne. V ľuďoch sa skrýva chuť a snaha, ale človek ju musí odhaliť.“

Tomáš, ďakujeme za rozhovor!


Autor: Matúš Sedlák
Publikované: 13.11.2015
Foto: Michal Lukáč

Tomáš Marada je …

Tomas Mar

… manažér podniku Urban House, ktorý si veľmi váži človeka ako ľudskú bytosť. Radí sa medzi pozitívne naladených milovníkov dobrej komunikácie, ktorá je podľa neho veľmi dôležitá. Ako sám hovorí, aj on vníma, že spoločnosť je dnes pokazená virtuálnou komunikáciou, pričom ľudia strácajú návyk spoznávania jeden druhého. Okrem Holandska miluje reggae a vegánsku kuchyňu.

O autorovi

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať