Testujeme nový web! Zapoj sa do testovania a napíš nám, ako sa ti páči. kontaktuj@wopss.sk Ďakujeme

Odporúčame

Vajnory – umom mešťan, srdcom vidiečan

1. marca 2017 | Blog Regióny

Autor:

Kedysi boli známe najmä výrobou vína a rozľahlými vinohradmi, dnes sa stali vyhľadávanou lokalitou pre svoj dedinský ráz a relatívnu blízkosť do mesta. Vajnory, ktoré existovali už pred 2300 rokmi, dnes lákajú obyvateľov ostatných bratislavských mestských častí najmä na dožinky, čiže augustové slávnosti žatvy. Návštevníci tiež obľubujú mladé víno a husacie hody. Znie to lákavo, však? Dajte sa zlákať čarom tejto dediny v meste aj vy.

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter

Vajnory sú samostatnou mestskou časťou, administratívne patria do obvodu Bratislava III.  Nachádzajú sa v blízkosti Zlatých pieskov, vajnorských jazier či miestnej časti Východné, ktorá prináleží mestskej časti Rača. Ich bohatá história sa začala v časoch mladšej doby železnej-laténskej, sídlilo tam aj slovansko-avarské pohrebisko, z ktorého sa nedávno odkrylo desať kostrových hrobov a šesť slovanských popolníc starobylého tvaru. Počas obdobia Veľkomoravskej ríše sa v lokalite dnešných Vajnôr nachádzali osady Prača a Dvorník, ktoré patrili hradisku na bratislavskom hradnom vrchu. Kým obyvatelia Dvorníka slúžili feudálom na hrade a dodávali im víno, obyvatelia Prače sa naopak živili ako bojovníci, vynikali streľbou z praku a výrobou zbraní.

Na fotografii je vidieť steny divadelnej siene Potravného družstva z roku 1933, ktoré zdobí známa vajnorská výšivka. Zdroj: dkvajnory.sk

Najstaršia písomná zmienka o Vajnoroch je z roku 1237, keď sa uvádzali pod názvom Prača. Od roku 1307 Vajnory vlastnil cisterciánsky kláštor v Heilingenkreuzi. Odvtedy sa začal používať nemecký názov Weinern odkazujúci na vinohradníctvo a vinárstvo, ktorým sa vtedajší Vajnorčania živili. Z neho vznikol dnešný slovenský názov Vajnory. Sídlo potom patrilo vtedajšiemu Prešporku až do roku 1851, súčasťou Bratislavy je od roku 1946.

Dnes sú Vajnory modernou bratislavskou mestskou časťou. Popri blízkosti centra mesta, pokojnom ráze a výstavbe pozostávajúcej takmer výlučne z rodinných domov ponúka aj mnoho voľnočasových aktivít. Kostol a staršie, zväčša rekonštruované rodinné domy, sú umiestnené v centre, ktoré tvorí samostatnú pamiatkovú zónu. Zaujme aj rekonštruovaný kultúrny dom, ktorý zo socialistickej stavby prebudovali na moderné kultúrne centrum. Zastrešuje centrum voľného času, kaviareň a spoločenskú sálu. Na priečelí strediska sú ručne maľované tradičné vajnorské motívy, ktoré vidno už z diaľky.

V chotári Vajnôr sa nachádza národná prírodná rezervácia Šúr. V lesoch tejto chránenej lokality celosvetovo známej svojimi mokraďami sa môžete pokojne poprechádzať alebo si zajazdiť na bicykli. Milovníci cyklistiky často využívajú novovybudovanú cyklotrasu JuRaVa, ktorá spája Vajnory s Račou a blízkym mestečkom Svätý Jur. V lete si môžete zadarmo zaplávať vo vajnorských jazerách, ktoré sa pýšia nadpriemerne čistou vodou.

Pohľad na námestie vo Vajnoroch približne po prvej svetovej vojne. Zdroj: dkvajnory.sk

Aj keď sú dnes Vajnory súčasťou Bratislavy, stále si uchovávajú svoj dedinský ráz. Aktívne sú mnohé spolky, a to Vajnorský vinohradnícky spolok, ktorý organizuje Dni otvorených pivníc, taktiež Vajnorský okrášľovací spolok, ktorý sa zameriava na folklórne tance alebo Vajnorská dychovka. V obci sa nachádza aj múzeum, kde si možno pozrieť tradičné vajnorské ornamenty alebo výšivky, ktoré sú  súčasťou pestrofarebných vajnorských krojov.

Zaujímavosťou je, že v obci sa donedávna nachádzalo aj Letisko Vajnory, najstaršie letisko na Slovensku. V roku 1990 tam priletel pápež Ján Pavol II., v roku 1919 tam smerovalo lietadlo s Milanom Rastislavom Štefánikom, ktoré žiaľ hladko nepristálo. Tieto a mnohé iné lákadlá si môžete pozrieť a vychutnať vo Vajnoroch. Možno ani nebudete mať pocit, že ste neopustili územie nášho hlavného mesta.

Dôležité informácie:

  • Vajnory susedia s bratislavskou mestskou časťou Rača, Chorvátskym Grobom a Svätým Jurom
  • Počet obyvateľov obce: 5356 (údaj k 31. 12. 2013)
  • Prvá písomná zmienka o Vajnoroch je z roku 1237
  • Vajnory sa stali súčasťou Bratislavy v roku 1946, samostatnou mestskou časťou v roku 1990
  • Vo Vajnoroch donedávna ešte fungovalo najstaršie slovenské letisko, kde mal v roku 1919 pristáť aj M. R. Štefánik
  • Vajnory sú súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty

 

 

O autorovi

Lucia Petrovičová

Lucia Petrovičová

Väčšinu času žije v Bratislave, odkiaľ rada podniká výlety do rôznych častí nášho zemského vesmíru. V poslednom čase sa zaujíma o Ukrajinu, o ktorej píše dizertačnú prácu. Je čerstvo vydatá, zaujímajú ju rôzne kultúry, náboženstvá, vegetariánska kuchyňa a tradičná kultúra v akejkoľvek podobe. Teší sa zo spoločnosti dobrých ľudí a prítomnosti zaujímavých ideí. Ak o nejakých viete, píšte na vavrova.lucia1@gmail.com

Zdieľaj a ukážeš pekné veci o Slovensku
Share on FacebookTweet about this on Twitter
lista

Mohlo by Vás zaujímať